výnimkou, ako pravidlom, že si nájdu zamestnanie bez pomoci. Na rozdiel od zdravých ľudí ich totiž obmedzujú pracovné podmienky a v nejednom prípade aj nutné pomôcky. Legislatíva ich však po niekoľkých novelách zákona o sociálnej pomoci vrátila na trh práce.
Agentúra podporovaného zamestnávania (APZ), n. o. Vranov nad Topľou sa jeden rok snažila v rámci projektu týmto ľuďom pomôcť pri hľadaní zamestnania. Projekt Podpora, pomoc, opätovné zamestnávania prostredníctvom pracovného asistenta bol zastrešený grantom z EÚ a uskutočnil sa v Prešove. Partnerom v ňom bola prešovská Základná škola pre sluchovo postihnutých. Projekt však skončil a ľudia zaangažovaní v ňom ostali zase odkázaní sami na seba. Ako nám povedal manažér projektu Ľuboš Sopoliga zo 40 klientov, s ktorými rok pracovali našli zamestnanie pre 25 z nich.
Rok práce s klientmi prezentovali sociálna poradkyňa aj pracovné projektové asistentky. Zaujímali nás konkrétne výstupy, ale aj príbehy zaangažovaných ľudí. "Ich problém sa nedá riešiť len v jednej rovine. Mali sme napríklad klientku, ktorej hrozila deložácia z bytu v dôsledku dlhu na nájomnom. Žije sama so synom, nemá prácu a zo sociálnych dávok nebola schopná platiť za bývanie. Skúmali sme možnosti, ako sa jej dá pomôcť," povedala nám pracovná asistentka Mária Vagaská.
Vypracovali osobitný projekt Strecha aj po Vianociach a žiadali o pomoc rôzne nadácie. Napokon našli pochopenie a matka dostala symbolický šek, ktorým mohla uhradiť dlh. "Problém je, že sa nám nepodarilo pri jej zdravotnom postihu nájsť pre ňu prácu a teda reálne hrozí, že do rovnakého problému sa dostane znova," dodala. Ľudia so zdravotným postihnutím totiž potrebujú k životu, ale aj k práci osobitné pomôcky a tie nie sú spravidla lacné.
Manažér Sopoliga spomenul aj iný príbeh. "Mali sme tiež klienta so sluchovým postihnutím, ktorý ostal sám. Rodičia zomreli, zanechali mu rodinný dom, ale s jeho udržiavaním a nákladmi na život si nevedel poradiť. Chcel pracovať, mal vzdelanie, ale nikde o jeho služby nestáli." Konzultovali jeho situáciu s lekármi, Sociálnou poisťovňou a inými inštitúciami. Dospeli k záveru, že by mohol pracovať, keby mal načúvací prístroj, ale sám si ho nemohol kúpiť. Príspevok na kompenzačnú pomôcku nestačil. Opäť teda hľadali sponzorov, až sa im podarilo naakumulovať peniaze a prístroj zakúpiť. Rekvalifikovali ho a v máji začne pracovať ako grafik.
S podobnými problémami sa stretávala väčšina ich klientov či už telesne, mentálne, alebo zmyslovo postihnutých.
Keď APZ vstupovala do projektu, know-how prevzala od rakúskych kolegov. Zvolili si teda rovnaký systém práce, ale kým Rakúšania umiestnili na trh sotva 30 percent klientov, ich úspešnosť bola vyše 50-percentná. Keby mali zdroje a mohli pokračovať v práci, dokázali by pomôcť viacerým postihnutým. Svedčí o tom aj fakt, že pre 17 pracovných pozícií nenašli medzi zvyšnými klientmi vhodných uchádzačov.
Keďže APZ vznikli po poslednej novele zákona o zamestnanosti a ten ich definuje, zaujímalo nás prečo nie sú systematicky finančne zabezpečené. "Je pravda, že finančná otázka, ani otázka náročnosti kritérií nebola vyriešená, ale iniciovali sme rokovanie na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Ukazuje sa, že úloha agentúr je veľmi potrebná," reagovala pracovníčka oddelenia služieb zamestnanosti na prešovskom Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Anna Koňaříková.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
