krátkych filmov z dielní začínajúcich mladých autorov, ale aj študentov filmových škôl na Slovensku aj v európskych krajinách. Zaujímavé je, že festival zorganizovali a do Prešova priniesli študenti pochádzajúci z okolia tohto mesta, ale študujúci v Nitre, kde sa tento rok odohral už druhý ročník festivalu. Naviac, financovali ho zatiaľ zo svojich skromných vreciek, ale ako tvrdia, námaha stála za to. Paralelne prebiehal festival aj v Maďarsku, kde má už 15-ročnú tradíciu a časť filmov pochádzala z ich kolekcie. Jednoducho, svet sa otvoril aj amatérskemu filmu.
V kolekcii boli najmä experimentálne filmy, klipy a to aj od domácich autorov, no najviac zaujali animované dielka či už kreslené, alebo s využitím figúrok z plastelíny. Nechýbali aktuálne témy, riešenia životných situácií, zamýšľanie sa nad hodnotami života, názory na svet, porovnania súčasnej spoločnosti so zdanlivou jednoduchosťou zvieracej ríše, alebo len prosté postrehy s vtipnou pointou.
Klub Wave sa po dva dni napĺňal prevažne mladými ľuďmi a večery dotvárala dobrá muzika v podaní kapiel z Trenčína, Nitry aj Maďarska. Keďže išlo o premiérový festival, zaujímalo nás, ako ho vnímali samotní organizátori a oslovili sme jedného z nich Ján Križovenského. "Počítali sme so všetkými alternatívami a aj keď sme finančne v mínuse, myslím si, že námaha stála za to. Ľudia nám dali najavo, že sú vďační a to je najlepšia odmena." Mimochodom, študuje v Banskej Bystrici na Akadémii umení odbor audiovizuálne médiá. Má za sebou tiež niekoľko filmových pokusov, ale ako sám hovorí, stále sa zdokonaľuje. Spolu s ďalším organizátorom Stanom Pribulom natočili experiment ´Cestou, necestou´, s ktorým súťažili aj na celoštátnej súťaži. "Film sám o sebe je fenomén. Slová sa spájajú s obrazom, hudbou a najlepšie je, keď sa do toho zapoja aj ďalšie zmysly. Niekedy je náročné dať dohromady všetky tie prvky."
V prestávke sme oslovili aj divákov. "Mne sa najviac páčili animované filmy s figúrkami z plastelíny. Možno aj preto, že študujem výtvarnú výchovu. Videl som tam ďalší rozmer tvorby, hoci si myslím, že po technickej stránke by bola realizácia ťažšia. Čakajú nás aj také predmety ako je multimediálna tvorba, takže sme sa prišli aj inšpirovať," reagoval na našu otázku, či ho festival zaujal Tomáš Beer. Jeho kolegyňa Martina Havrillová dodala: "Prišli sme aj kvôli myšlienke. Zaujímalo nás čo chcú filmom tí-ktorí ľudia povedať."
Krátke filmy mapujúce súčasnosť vystriedal aj zostrih filmov na klasickom 8-milimetrovom celuloide z dielne prešovského filmového klubu z polovice 80-tych rokov. Mal dokumentovať najmä fakt, že amatérsky film v minulosti mal a dodnes má v tomto meste zázemie. "Namiesto slov vám o nás všetko povie tento filmový kotúč, ktorý ležal v skrini 20 rokov," povedal na úvod člen stále živého filmového klubu Ján Sokol pripravujúc teraz už takmer historickú premietačku. Pre väčšinu mladých divákov vyznel zostrih takmer ako historický film z bývalého Československa, zo zákutí Prešova, ktoré dnes vyzerajú celkom inak a o ľuďoch, ktorým pribudli roky aj uhol pohľadu na svet. Bavili sa. Nachádzali nové v starom a filmy dokonca ocenili potleskom.
Filmovú reč neskoro večer vystriedala hudba. "Žiadny gramec. Išli sme naživo. Bolo tu bicie, basa, klávesy, spev. Hral Positive Transfer, Yelow Sahara, DJ Bliss. Aj keď ľudia v Prešove možno tejto akcii celkom neverili, chytilo ich to a ja verím, že festival časom nadobudne tradíciu. Neľutujem investovaný čas do organizácie Mediawevu," dodal na záver poriadne unavený, ale šťastný Stano Pribula (na snímke).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
