obeda podáva suchá strava. Pracovník Komunitného centra zo Zborova Albín Cina nám sľúbil zorganizovať stretnutie s nespokojnými rodičmi detí. My sme na dohovorené stretnutie prišli, z nespokojných rodičov však neprišiel nikto. Dôvod? Cina pokrčil ramenami a povedal: "Rómovia sú už voči problémom ľahostajní. Zo skúsenosti vedia, že sa neoplatí protestovať, lebo aj tak sa nič nevyrieši."

V Zborove žije 1 800 Rómov, 600 z nich v rómskej osade, ostatní sú rozptýlení medzi majoritným obyvateľstvom. Zamestnanie z nich má iba 20 ľudí, aj oni však chodia za prácou do Čiech. Je suchá strava vskutku problémom? Podľa riaditeľa ZŠ v Zborove Eliáša Soroku je skôr problémom to, že rómske deti prichádzajú do školy hladné. "Hlad je veľký radca," poznamenáva a dodáva, že rómske deti často nemajú ani večeru ani raňajky a potom sú agresívne, a tak hyperaktívne, že pedagógovia ich nedokážu zvládnuť. "Aby vyučovanie prebehlo bez rušenia a deti sa dokázali sústrediť, rozhodli sme už o deviatej ráno im dať balíky so suchou stravou. Od kedy sme k tomuto kroku pristúpili disciplína žiakov sa jednoznačne zlepšila," hovorí.

Balíčky so suchou stravou denne rozdajú 205, to preto, že ich dostáva aj 60 žiakov tunajšej Špeciálnej základnej školy a tiež deti troch nultých ročníkov. Zároveň však poznamenáva, že napriek tomu, že rodičia detí v hmotnej núdzi, si za stravu zaplatia iba jednu korunu, sú i takí rodičia, ktorí nie sú ochotní zaplatiť ani toto. V balíčkoch podľa Soroku deti zvyčajne majú pečivo, mäsový výrobok, ovocie a tiež sladkosť. Je to v sume 25 korún, nakoľko štát na stravovanie detí v hmotnej núdzi prispieva sumou 24 korún. "Pečivo dostávajú každý deň," zdôrazňuje. Zároveň dodáva, že zatiaľ balíčky so suchou stravou dostávajú iba rómske deti, ostatné ktoré sú v hmotnej chodia na obedy: "Je to z dôvodu, že síce ich rodičia sú v hmotnej núdzi, ale tieto deti neprichádzajú do školy hladné. Napriek tomu budeme musieť z ekonomických dôvodov pristúpiť k tomu, aby všetky deti v hmotnej núdzi dostávali balíky so suchou stravou. Skrátka nezvládneme to finančne." Zároveň poznamenal, že príprava a výdaj 200 balíčkov suchej stravy si každodenne vyžaduje jedného celého pracovníka. Zároveň sa riaditeľ posťažoval, že čo sa týka žiakov v hmotnej núdzi je povinnosťou školy nakupovať im aj školské pomôcky: "Každý mesiac musíme písať žiadosti, robiť vyúčtovanie, tiež pomôcky nakúpiť a to bez toho, aby škola dostala pracovnú silu naviac. Minister Kaník takto šetrí."

Čo sa týka adaptovania rómskej komunity uviedol, že nepovažuje za správne, že povinnosťou školy je nakupovať pre nich školské pomôcky. "Nedostávajú príležitosť naučiť sa gazdovať s peniazmi. Takto sa nikdy nenaučia rodinnej zodpovednosti," dodal. Celkove v zborovskej škole je 409 žiakov v 24 triedach. Do roku 2010 očakávajú prírastok na 32 tried. Ročne ide o prírastok 40 - 50 detí, zväčša sú to rómske deti, zdôraznil riaditeľ. V tejto súvislosti uviedol, že majú veľmi dobrú spoluprácu so školskými psychológmi, ktorí rómske deti testujú a rozhodnú, ktoré z nich nebudú schopné absolvovať základnú školy a musia navštevovať špeciálnu školu. Tiež si pochválil fungovanie nultých ročníkov. Existenciou nultých ročníkov sa vlastne učivo prvého ročníka rozvrhne na dva roky. V nultom ročníku sa rómske deti hravou formou učia hygienickým návykom a získavajú základy slovnej zásoby. Napokon skonštatoval, že aj napriek problémom sú medzi rómskymi deťmi žiaci, ktorí školu končia so samými jednotkami, tiež sú medzi nimi deti športovo a hudobne nadané, ktoré sú potom doslova vyžiadané na stredné školy do Bardejova. Tiež uviedol, že na škole realizujú aj pilotný projekt na dokončenie základnej školskej dochádzky. Zapojilo sa do neho 38 Rómov vo vekovom rozpätí od 18 do 40 rokov. V súčasnosti to vyzerá tak, že až 32 z nich aj základnú školu ukončí: "Usilujú sa zo všetkých síl," povedal riaditeľ a spomenul jedného, ktorý z objektívnych dôvodov viacej vyučovacích hodín vymeškal, ale následne prišiel s prosbou, aby nebol vylúčený a mohol záverečné skúšky absolvovať.

Zborovská škola má však aj existenčné problémy. Za veľký nedostatok označil riaditeľ záchody. "Sú v havarijnom stave," zdôraznil E. Soroka a dodal, že v tomto smere žiadali financie a písali aj projekty, ale stále sú však pod čiarou, a to napriek tomu, že hygienici im stále kladú podmienky. Posledná má termín august 2005.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš