Prešovčanov.

Ako sme už na stránkach Korzára informovali, od roku 1992 je v rukách súkromníkov, ktorí žijú v zahraničí. V roku 1995 uzatvorili vlastníci s mestom zmluvu. Mesto sa zaviazalo park prevádzkovať za symbolickú korunu. Neskôr sa však mesto s vlastníkmi, ktorí park chceli vymeniť za lukratívnejší pozemok, nedohodlo. Preto v roku 1999 vlastníci zmluvu s radnicou zrušili. V aktualizácii územného plánu v roku 2001 bola časť parku prekategorizovaná z plochy verejnej zelene na plochu občianskej vybavenosti. Znamená to, že na tomto pozemku je možné stavať a jeho cena sa zvýši.

Od tohto času sa o priestranstvo parku nikto nestará. Park zarastá burinou a hoci sa nachádza takmer v centre Prešova, zdá sa, že nikomu to neprekáža. Výnimkou je len hŕstka občanov a občianske združenie Za matku Zem. Spolu adresovali pripomienky Útvaru hlavného architekta mesta. "Navrhujeme zmeniť plochu občianskej vybavenosti na plochu verejnej zelene v detskom parku na Masarykovej ulici a neumiestňovať zariadenia obchodu do tejto plochy," vysvetľuje zámer koordinátor spomínaného združenia Peter Socháň a dodal: "Túto myšlienku podporilo okrem nás aj 112 Prešovčanov. Chceme, aby ju mesto zohľadnilo v aktualizácii územného plánu a celý park ostal ako verejná zeleň. Je neprípustné, aby sa plocha detského parku zmenšovala výstavbou, napríklad cukrárne. Park má obmedzené priestorové možnosti a zmenšovanie jeho plochy by viedlo k obmedzeniu možností tu relaxovať a oddychovať. Tento krok by taktiež znamenal výrazné zvýšenie ďalšieho tlaku investorov na jeho zrušenie a zastavanie. Tomuto chceme zabrániť."

Oslovili sme aj obstarávateľa Územného plánu mesta Prešov a pracovníka Útvaru hlavného architekta mesta Prešov Vladimíra Debnára: "Od roku 2001 sa môže maximálne 25 percent plochy verejnej zelene zmeniť na plochu občianskeho vybavenia. Šlo o dohodu medzi majiteľmi, orgánmi štátnej správy a verejnosťou v rámci aktualizácie územného plánu mesta Prešov." V súvislosti s pripomienkovaním návrhu územného plánu mesta Prešov - zmeny a doplnky 2005 reagoval aj majiteľ pozemku bývalého detského parku. Pozemok by chcel predať a hľadá možnosti ako nádejnému kupcovi ponúknuť maximum zastavanej plochy.

"Vlastník žiada o zvýšenie percenta zastavanej plochy. Tým chce zvýšiť záujem investorov a kupcov," dodal V. Debnár. Zdôraznil však, že 25 percent z celkovej plochy parku určenej na funkciu občianskeho vybavenia vytvára vhodné podmienky na uskutočnenie dobrého investičného projektu. Vlastník ďalej argumentuje tým, že na pozemku je prestárla zeleň vo veku 60-80 rokov a túto zeleň bude potrebné obnoviť. Mesto túto pripomienku vyhodnotilo ako neopodstatnenú.

Vladimír Debnár sa vyjadril aj k pripomienke, ktorú mestu adresovalo občianske združenie Za matku Zem. Navrhuje ju neakceptovať, lebo využitie časti funkčnej plochy zelene bývalého detského parku na funkčnú plochu občianskeho vybavenia bolo dohodnuté a schválené v rámci aktualizácie územného plánu mesta Prešov v roku 2001 a ďalšia funkčná zmena nie je predmetom návrhu územného plánu. "Ak má park ožiť, potrebuje investície. Podľa súčasne platných regulatívov využitia územia môže ísť len o projekt, ktorý nezaťaží priestor nadmernou dopravou a podobne. Tento priestor je hodnotný aj z hľadiska urbanistického vývinu mesta. Nikto z nás nechce, aby zeleň v bývalom parku bola devastovaná. Ak však ostane bez efektívneho využitia a patričnej údržby, tak pôvodná zeleň totálne schátra. A to je prehra pre majiteľa parku, potencionálnych užívateľov aj pre občanov mesta Prešov," dodal Debnár.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš