Netýka sa iba bezbariérových prístupov, ale aj možností zamestnať sa a mať tak možnosť sebarealizácie. Je síce pravda, že zákon určuje podnikom s väčším počtom pracovníkov zamestnávať aj telesne postihnutých, no podľa Borisa Klohnu, predsedu mimovládneho neziskového občianskeho združenia zdravotne postihnutých osôb ZOM Prešov "niektoré podniky radšej zaplatia pokutu, pretože je to pre nich výhodnejšie, ako vytvárať chránené pracovné miesta". Boris Klohna určite vie, o čom hovorí. Aj on je telesne postihnutý a sám zamestnáva ľudí s podobným osudom. Po novelizácii zákona o službách zamestnanosti v roku 2004 sa podmienky pre zamestnávanie zdravotne postihnutých skomplikovali a zhoršili. Dokonca zanikajú aj existujúce chránené dielne. "Zamestnávatelia nie sú motivovaní zamestnávať zdravotne postihnuté osoby. Príspevky na zriaďovanie chránených dielní nemôžu použiť na to, čo naozaj potrebujú, a nielenže sú nižšie ako v minulosti, ale skomplikovala sa aj legislatíva s tým súvisiaca," tvrdí B. Klohna.

Príspevky na zriadenie a udržanie chránenej dielne alebo chráneného pracovného miesta poskytuje Európsky sociálny fond a štát je iba administrátorom tejto pomoci. Pokuty za neplnenie povinného podielu zamestnávania zdravotne postihnutých osôb však vyberá štát. "Inkasované sankčné poplatky sa nevyužívajú na riešenie problémov v tejto oblasti. Zdravotne postihnutí ľudia by si naozaj zaslúžili viac pozornosti zo strany štátu. Bez pomoci majú takmer nulovú možnosť zamestnať sa," vraví predseda občianskeho združenia ZOM.

Zamestnávateľom telesne postihnutých, ale hlavne ťažšie zdravotne postihnutým osobám hľadajúcim zamestnanie skomplikovalo život aj zrušenie kategorizácie, ako je ľahší a ťažší zdravotný postih, ktorý sa pri prideľovaní a výške príspevkov zohľadňoval. Boris Klohna to konkretizuje: "Je niečo iné zamestnávať napríklad hluchonemého krajčíra ako človeka s ťažším či viacnásobným postihnutím. V takomto prípade naozaj nie je možné porovnávať ekonomický prínos ich práce pre zamestnávateľa. Je to skôr o tom, aby sa takýmto ľuďom vytvoril priestor na sebarealizáciu a aby aj oni nadobudli pocit, že sú pre spoločnosť užitoční a potrební. No a práve ťažko zdravotne postihnutým osobám sa novelizáciou spomínaného zákona výrazne zhoršila možnosť zamestnať sa."

Oslovili sme aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove, konkrétne vedúceho oddelenia metodiky aktívnej politiky trhu práce a projektového riadenia Ing. Felixa Pavlíka: "Podľa zákona č. 387/ 1996 Z. z. sa príspevok na zriadenie chránenej dielne určoval podľa počtu pracovných miest až do výšky 100 percent predpokladaných nákladov na zriadenie pracovného miesta v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, najviac však v sume 250 000 Sk na jedno pracovné miesto pre občana so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím a 200 000 Sk na jedno pracovné miesto pre občana so zmenenou pracovnou schopnosťou. Na úhradu prevádzkových nákladov sa mohol poskytnúť príspevok do výšky 40 000 Sk ročne na jedného občana bez ohľadu na postihnutie."

Chránená dielňa alebo chránené pracovisko boli tie, v ktorých pracovalo najmenej 25 percent občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Podľa nového zákona č. 5/ 2004, ktorý nadobudol účinnosť od 1. 2. 2004, je na uznanie pracoviska za chránenú dielňu potrebné zamestnávať minimálne 50 percent občanov so zdravotným postihnutím. Strata schopnosti pracovať sa však nanovo posudzuje posudkovým útvarom Sociálnej poisťovne. Ako je to s príspevkami na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska podľa nového zákona? "Tento príspevok je vo výške najviac 100 percent z 24-násobku minimálnej celkovej ceny práce podľa § 49 odstavec 4. Uvedený príspevok sa zvyšuje o preukázané dodatočné náklady v porovnaní s preukázanými nákladmi na vytvorenie pracovného miesta pre uchádzača o zamestnanie, ktorý nie je občanom so zdravotným postihnutím, najviac 100 percent 12-násobku minimálnej celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4.," povedal nám F. Pavlík.

Minimálna celková cena práce v marci 2005 predstavuje sumu 8 788 Sk, čo znamená 210 912 Sk na zriadenie chránenej dielne a na zvýšenie o dodatočné náklady je to suma 105 456 Sk. Spolu je to 316 368 Sk. Je to viac ako predtým, no problém bude zrejme v preukázateľných nákladoch. Ťažko povedať, čo potrebuje napríklad mentálne postihnutý človek pri upratovaní dielne iné ako zdravý. Možno len o niečo viac pozornosti a pochopenia, lenže to sa do nákladov zahrnúť naozaj nedá. A čo sa deje s pokutami, ktoré sa odvádzajú za nezamestnávanie telesne postihnutých pracovníkov? "Odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, ktorý odvádzajú zamestnávatelia, je príjmom štátneho rozpočtu," dodal F. Pavlík.

Autor: Ján Krajňák

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš