môžu deti získať v riadnej, osobitnej, pomocnej alebo zdravotne postihnuté deti v špeciálnej základnej škole. Nie každé postihnuté dieťa je však schopné navštevovať špeciálnu školu. Sú deti, ktorých zdravotný problém pripútal na lôžko. V tomto prípade je namieste jeho týždenný pobyt v domove sociálnych služieb, kde sa mu venuje špeciálny pedagóg. V Prešove fungujú tri takéto zariadenia, takzvané detské stacionáre. Na Važeckej a Volgogradskej ulici je ich zriaďovateľom VÚC, na Čapajevovej ulici je toto zariadenie neštátne. Naplnenosť týchto zariadení nie je na sto percent. V tejto súvislosti aj samotní zriaďovatelia hovoria o tom, že na počet postihnutých detí v Prešove by jedno, nanajvýš dve zariadenia stačili. Čo zahŕňa zariadenie sociálnych služieb pre deti? Na to sme sa zašli pozrieť do Domova sociálnych služieb na Volgogradskej ulici v Prešove.
V tamojšom detskom stacionári sa stretáva 14 ťažko telesne a mentálne postihnutých detí. Z nich osem chodí na denný pobyt a šesť zostáva v stacionári celý týždeň. Práve v tomto roku oslavujú desaťročnicu od svojho vzniku. Okrem toho, že postihnutým deťom sa v zariadení dostáva komplexnej opatrovateľskej a výchovnej starostlivosti, špeciálni pedagógovia sa starajú aj o ich vzdelanie. V troch vysunutých triedach Špeciálnej základnej školy na Ul. Matice slovenskej učia tieto handicapované deti, v závislosti od stupňa ich postihnutia, zväčša na základe individuálneho plánu. Okrem toho tam funguje kvázi školský klub pre deti, ktoré už ukončili povinnú školskú dochádzku. Deti prechádzajú raz týždenne aj kompletnou hydroterapiou. V rámci voľnočasových aktivít navštevujú tieto deti recitátorský, spevácky i divadelný krúžok a potom absolvujú súťaže. Prednedávnom boli hosťami televíznej relácie Gombička.
"Je veľa takých detí, ktoré sú doma a nepoznajú nič okrem svojej izby a vlastnej mamy. My sa ich snažíme viesť aj k sebaobsluhe, aby si vedeli najzákladnejšie úkony, ktoré sú schopné v rámci svojho postihu vykonať," konštatovala pre Korzár vychovávateľka Katarína Smolková (na snímke). Ako prežívajú odlúčenie od rodičov deti, ktoré v stacionári zostávajú celý týždeň? "Nemajú kedy rozmýšľať nad tým, že im je smutno. Je tam pre nich stále množstvo aktivít, vždy sú zapojené do nejakej práce, či zábavy. Samozrejme, že občas im ľúto príde, ako každému dieťaťu, ale už si zvykli," tvrdí K. Smolková.
"Základnou úlohou zamestnancov zariadenia sociálnych služieb je spolupôsobiť pri výchove detí, pri príprave na vyučovanie a vo voľnom čase rozvíjať jemnú motoriku, rehabilitovať dieťa a zabezpečovať voľnočasové aktivity. Teda pracovať s deťmi tak, aby sa učili byť sebestačnými. To je podstata domovov sociálnych služieb, poskytovanie sociálnych služieb, ak je občan v sociálnej núdzi. Sociálna núdza je zase v zákone o sociálnej pomoci presne zadefinovaná, kedy je občan v sociálnej núdzi. Ak nie je možné, vzhľadom na zdravotný stav a nejaký handicap poskytnúť starostlivosť v domácom prostredí, tak je potrebné, aby sa mu starostlivosť poskytovala v domove sociálnych služieb," povedala pre Korzár vedúca sociálneho odboru Úradu Prešovského samosprávneho kraja Jana Richmanová. Podľa jej slov je pobyt detí v takomto zariadení vhodný práve preto, že: "deti prichádzajú do kolektívu, zvykajú si na ďalších ľudí okolo seba. Napomáha to integrácii a prispôsobovaniu sa životu v zdravej spoločnosti." Pokračovala ďalej, že sú aj názory, že by bolo vhodnejšie handicapované dieťa uzatvoriť, aby bolo izolované: "Určite nie. Aj tí rodičia, ktorí začali dávať deti do detských stacionárov, tak u nich vidia pokrok. Deti inak vnímajú okolie, naučia sa napríklad zaviazať si topánky, obliecť sa, či najesť. To je už veľkou pomocou pre rodičov. Ak teda komunikujú so zariadením a pokračujú aj doma v tom, čo v zariadení deti učia."
Rodič by mal myslieť aj na to, že je pre dieťa povinná školská dochádzka do 16 rokov života. Ak to zanedbá, je postihnuteľný cez sociálno-právnu ochranu. "Ak dieťa prestane dávať do zariadenia sociálnych služieb, kde je zabezpečený špeciálny pedagóg, ktorý sa dieťaťu venuje, tak musí myslieť na to, ako zabezpečiť ďalej vzdelávanie postihnutého dieťaťa," doplnila J. Richmanová. Ako dodala, poplatky sa pobyt handicapovaného dieťaťa v detskom stacionári závisia od príjmu rodičov, respektíve zákonných zástupcov dieťaťa. Teda vyhovárať sa na to, že poplatky sú vysoké, je bezpredmetné: "Môže nastať aj situácia, že úhradu vôbec nezaplatia, lebo rodič na to nemá. Len je tam potom iné riziko. Zvyčajne, ak má rodič postihnuté dieťa, dostáva príspevok pri zaopatrení a z toho môže vykryť poplatok. Takisto ešte dostáva rodinné prídavky. Takže prípad nulovej úhrady by v podstate nemal nastať."
Otázkou však zostáva, čo ak sú citové väzby postihnutého dieťaťa na rodičov príliš silné a pre jeho psychický vývoj nie je vhodný týždenný pobyt v stacionári. Denný pobyt je zase nákladný na cestovné pre rodičov. Aj na to by mali sociálni reformátori pri svojich, často necitlivých zásahoch pamätať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
