spoločnosti ZVL Auto, s. r. o. Ján Bejda, ktorý si súdnou cestou uplatňuje autorské práva k báze dát vytvorenej pre nový systém riadenia kvality výroby s nadväznosťou na účtovnú evidenciu. Báza dát je totiž považovaná za základný krok prešovského ZVL Auto, výrobcu kuželíkových ložísk, k získaniu certifikátu ISO 9000. Podľa Jána Bejdu vytvorený systém dávkového členenia s bázou dát rieši podrobným spôsobom zásobovacie, výrobné a odbytové činnosti fabriky a preto je základným ohnivkom fungovania firmy.
Spoločnosť ZVL Auto však od roku 1993 prešla viacerými transformačnými zmenami a jej súčasné vedenie odmieta uznať autorstvo k predmetu sporu o duševné vlastníctvo. V januári 2005 Okresný súd v Prešove vydal predbežné opatrenie a zakázal žalovanej strane používať počítačový program, presnejšie integrovaný systém riadenia výroby ložísk (ISVRL), ktorý obsahuje spomínanú bázu dát vydanú Jánom Bejdom ako záväzný metodický pokyn PK-8-1 v roku 1993. Ten má trvať až do právoplatného rozhodnutia súdu.
Pojednávanie o spore sa na okresnom súde konalo koncom februára a hoci verdikt ešte nepadol, predbežné opatrenie trvá. Mimochodom, v hre je aj vyplatenie odškodného za 2,1 milióna korún, ktoré žalobca Ján Bejda žiada, opierajúc sa o ustanovenia Autorského zákona.
O čom teda celá kauza je? Ján Bejda pracoval v ZVL Bearnings v rokoch 1972 - 1994. V tom čase ako vedúci logistiky spracoval dávkový systém do počítačovej podoby ako systém ISRVL a vydal k nemu spomínaný metodický pokyn. Po transformácii firmy na ZVL Auto pôsobil ako člen vedenia až do roku 2003, kedy dostal výpoveď z nadbytočnosti. Podľa Bejdu neoprávnenú.
"Chcel som systém rozvíjať ďalej, ale nedovolili mi to. Mám pocit, že ma okradli, ponížili a že som doplatil na svoju dôverčivosť. Neviem sa s tým vyrovnať, preto chcem, aby o pravde rozhodol súd," neskrýval pred nami svoj postoj a dodal, že nová myšlienka, ktorú do systému zaviedol, bola o tom, aby malo každé ložisko svoj "životopis" výroby, teda z akých materiálov je vyrobené, kedy, ktorí pracovníci ho vyrobili, vrátane informácie o kvalite a odbyte. Mimochodom, všetky tieto údaje svetový a v súčasnosti už aj európsky trh žiada.
ZVL Auto však odmieta uznať autorské práva. "Súd nám nemôže zakázať používať tento systém riadenia výroby ložísk, pretože tento sme odkúpili v roku 1995 od obchodnej spoločnosti Elpo, s. r. o. Prešov. Neskôr ho udržiavala obchodná spoločnosť Ozex Control Systém, s. r. o. Prešov," tvrdí v odvolaní proti vydaniu zákazu právny zástupca ZVL Auto Jozef Mikloško. Ďalej argumentuje: "Žalobca nič nevymyslel, iba obsluhoval systém, ktorý bol odkúpený od inej obchodnej spoločnosti, ktorá bola jeho vlastníkom... Robí si nárok na autorstvo niečoho, čo nikdy nevynašiel."
Tento argument bol zásadnou otázkou aj na súdnom pojednávaní. V jeho neprospech hovorí výpoveď vtedajšieho pracovníka spoločnosti Elpo Pavla Vyjídačeka. Ten pred senátom okresného súdu potvrdil, že s J. Bejdom spolupracoval na programovom vybavení ISRL, ktorý zadala na vypracovanie spoločnosť ZVL Bearnings, teda predchodca ZVL Auto. Podľa Vyjídačeka program, na ktorom pracoval podľa podkladov predložených J. Bejdom, obsahoval výrobnú logistiku, teda proces od vstupu materiálu do výroby cez jeho spracovanie až po následný odbyt výrobku. Vedľajším produktom programu boli mzdy zamestnancov vo výrobnom procese.
Súdnych znalcov v oblasti informatiky je na Slovensku málo, ale jeden z nich, Jozef Ondáš, vo svojom posudku potvrdil, že systém vytvorený J. Bejdom je schopný pokrývať nadštandardné funkcie obvyklých informačných systémov. Tiež na základe podkladov preukázal, že dávkový systém upravený metodickým pokynom PK-8-1 vo svojej podstate tvorí základný ideový rámec pre vznik ISRVL.
"Žalobu považujem za zmätočnú a precedens. To akoby ma žaloval prepustený technológ za to, že dostával výplatu, lebo vie kresliť výkres ložiska. Keď pán Bejda má pocit, že má vlastnícke právo, nech si ho dá patentovať na Úrad priemyselného vlastníctva," reagoval na našu požiadavku o stanovisko k sporu generálny riaditeľ ZVL Auto Miloslav Vysoký (na snímke).
Zaujímalo nás tiež, či spoločnosť rešpektuje predbežné opatrenie súdu, teda zákaz používať systém ISRVL. "Rešpektujeme ho. Predbežné opatrenie je totiž vydané na to, o čom si pán Bejda myslí, že je autorom a to vo firme nepoužívame. Nezneužívame teda to, čo je predmetom predbežného opatrenia," konštatoval Vysoký a dodal: "Celý spor považujem za špekulatívny. Prvotná žaloba bola o určení autorského práva. Odrazu prídem na súd a zistím, že predmet žaloby je zmenený a už je o škode vo výške 2,1 milióna korún. S čistým svedomím prehlasujem, že z hľadiska postavenia žaloby v ZVL Auto nič nezneužívame."
Kauza je naďalej otvorená. Svedectvá odzneli. Na májovom pojednávaní bude ďalšie dokazovacie konanie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
