Wittenbergu. Obe školy pracujú na spoločnom projekte Mier a bezpečnosť - naša Európa budúcnosti. Je podporovaný nemeckým fondom Spomienka a budúcnosť. Zároveň sa projektom zapojili do súťaže Mier pre Európu - Európa za mier. V Prešove absolvovali študenti prvú spoločnú skupinovú prácu a prezentáciu projektu. V júni bude garde opačné, prešovskí študenti pocestujú do Wittenbergu.
Stopy najnovších dejín na osude židovských obyvateľov Prešova bola prvá téma, vďaka ktorej väčšina študentov po prvýkrát navštívila židovskú synagógu v Prešove a židovský duchovný stánok vôbec. V tejto skupine pracovala aj Annegret Richter z Nemecka. "Zaujalo ma hlavne, že do 18. storočia sa v Prešove nemohol usadiť žiaden Žid. Potom narástol ich počet v meste na 6- tisíc a po vojne ich tu zostalo len 60," konštatovala Annegret. Ako vníma prenasledovanie Židov v 40-tych rokoch minulého storočia súčasná Nemka? "Táto otázka má v Nemecku centrálne postavenie na vyučovaní dejepisu. Pracuje sa na tom, aby sa na túto skutočnosť nezabudlo. Hlavne teraz, keď v niektorých častiach Nemecka sa akoby národný socializmus znova hlásil k slovu. Nechceme, aby sa to opakovalo," povedala nemecká študentka.
Fotomateriál z vojenských cintorínov v Hunkovciach, Prešove a na Dukle pripravila ďalšia skupina. V kežmarskom múzeu našli dôkazy o tom, že nemecká menšina na Slovensku žije už 700 rokov, čo bola tretia téma projektu. Spracovali ju na základe rodinného príbehu študentky prešovského evanjelického gymnázia z Mníška nad Hnilcom Rút Theiszovej. Jej rodina patrí k nemeckej menšine na Spiši. Je to pohľad z druhej strany. Po vojne boli prenasledovaní na Slovensku príslušníci nemeckej menšiny. Jej starí a prastarí rodičia boli v Nemecku za Slovenského štátu, potom sa mohli vrátiť, ale svoj majetok už nenašli v poriadku. Po vojne nasledovali ich pobyty v zberných táboroch, skrývali sa. Dokonca aj Rút sa do roku 1990 oficiálne musela volať Radka. Na tejto práci sa podieľala aj prešovská gymnazistka Erika Fecková: "Zistila som, že život Karpatských Nemcov na Slovensku nebol jednoduchý. Nemali toľko práv ako ostatní občania, boli teda štátom obmedzovaní. Myslím si, že im bolo lepšie v Nemecku, ako na Slovensku."
Posledná skupina priniesla obraz osudov židovskej rodiny, prešovského rodáka Jána Ladislava Kalinu a jeho manželky Agneše Kalinovej v druhej polovici 20.storočia. V skutočnosti sa volal Ján Schwarz. Tento, ale aj iné pseudonymy používal v čase prenasledovania Židov, keď pôsobil v Slovenskom rozhlase v Prešove a potom v Bratislave. Bol redaktorom, používal asi 16 pseudonymov. Práve Kalina bolo najčastejšie jeho krycie meno. Pracoval aj ako zvukár. Podarilo sa mu prežiť deportácie, aj keď dvakrát sa do táborov "smrti" dostal. Raz ho práve rozhlas vyreklamoval, že je pre nich nepostrádateľný, a tak ho vlastne zachránili. Jeho manželka Agneša, rodáčka z Košíc, sa zase ukrývala v jednom maďarskom kláštore. Ján Kalina neskôr založil filmovú a televíznu katedru na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Bol autorom pesničkových textov, kabaretiér a napísal štyri knihy. Pani Agneša bola v prednormalizačnom období 17 rokov redaktorkou Kultúrneho života. Po príchode vojsk Varšavskej zmluvy na Slovensko vydal Kalina knihu, za ktorú ho vypočúvali a dva roky strávil vo väzení. Prenasledovanie rodiny pokračovalo aj po odsedení trestu, takže sa odsťahovali do Nemecka. Agneša Kalinová potom pracovala ako redaktorka v Slobodnej Európe. Po smrti manžela v roku 1980 zostala v Nemecku. V súčasnosti žije v Mníchove a má už 82 rokov.
"V tejto skupine bola deľba práce najťažšia, pretože nemali k dispozícii veľa materiálov v nemčine. Jedine knihu Jána Kalinu 1 000 a jeden vtip, ktorá vyšla počas jeho života v Nemecku. Z toho vybrali, čo sa im páčilo, pridali jeho životopis i to, čo o ňom našli na internete. Niečo viac sa dozvedeli aj o rádiu Slobodná Európa. Slovenské študentky urobili rozhovor s Agnešou Kalinovou," priblížila pre Korzár koordinátorka projektu, učiteľka nemčiny na evanjelickom gymnáziu v Prešove Andrea Hanzová.
Všetky skupiny mali ešte odpovedať na tri otázky, posolstva, ktoré priniesli nastolené témy, akých činov by mali politici i občania vyvarovať a aké sú podľa nich princípy mierového spolunažívania v budúcnosti. "V každej dobe by mali byť ľudia ohľaduplní aj voči iným národnostiam a ľuďom všeobecne. Brať ľudí takých, akí sú. A všetci by mali mať rovnaké práva a podmienky pre život," dodala Erika Fecková.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
