väčšej výmery z mestského režijného revíru pre výkon svojho poľovného práva. Predseda PZ Družba Jozef Litavec tvrdí, že im mesto sľúbilo pre výkon poľovného práva ponechať takú výmeru, akú mali k 31. decembru 2003: "Na naše prekvapenie však predseda poslaneckého klubu KDH, DS Pavol Tarcala navrhol schváliť pre naše poľovné združenie z 3 419 len 856 hektárov. Týmto rozhodnutím došlo prakticky k likvidácii výkonu práva poľovníctva pre našich 37 členov."
V Zákone o poľovníctve sa v tejto súvislosti konštatuje, že o výkone poľovníctva rozhoduje vlastník poľovných pozemkov, alebo vlastníci spoločného poľovného revíru. Títo si ho môžu vykonávať sami, alebo prenajať poľovnému združeniu. V roku 1994 na žiadosť mesta Bardejov a ostatných vlastníkov pôdy Lesný úrad v Bardejove vytvoril poľovný revír Kamenná hora o celkovej výmere 3 290 ha, tento bol rozdelený medzi PZ Duržba o výmere 2 519 ha a mesto Bardejov o výmere 771 ha. Družba uzatvorila s mestom Bardejov zmluvu o prenájme.
Uznesením bardejovského zastupiteľstva v decembri 2003 však mesto Bardejov využilo zákon a rozhodlo, že ako vlastník poľovných pozemkov bude právo poľovníctva vykonávať samo v režijnom revíri. To znamená, že bude poľovnícky hospodáriť na vlastné náklady. PZ Družba bude prenajatá len časť revíru a zodpovednosť za plnenie úloh súvisiacich s poľovníctvom ponesie mesto prostredníctvom poľovného hospodára a primátora mesta. Za poľovného hospodára bol zastupiteľskom schválený Ján Orenič, konateľ eseročky Lespol - OLH Bardejov, ktorá obhospodaruje mestské lesy. Predložený návrh Obvodný úrad Bardejov schválil. Keďže výmera poľovných pozemkov vo vlastníctve mesta Bardejov nie je v celku, čiže nespĺňala zákonom stavené kritériá, muselo mesto uzavrieť nájomné zmluvy na výkon poľovného práva s ostatnými vlastníkmi v revíri Kamenná hora. Tieto boli Obvodným lesným úradom v Bardejove schválené. Po úprave hraníc má teda poľovný revír Kamenná hora výmeru 3 419 ha.
Osobitnou kapitolou, ktorá sa už netýka zákona o poľovníctve, je vzájomná dohoda mesta s PZ Družba o prenechaní výkonu práva poľovníctva na časti revíru. Podľa konštatovania pracovníka oddelenia správy majetku bardejovského mestského úradu Mateja Čekana PZ Družba podpísalo v júli 2004 zmluvu, čím akceptovalo, že bude užívať len 856 ha. Napriek tomu žiadalo v októbri na rokovaní mestského zastupiteľstva zmenu rozdelenia revíru, ktorú odôvodňovalo tým, že súčasné rozdelenie nemôže poslúžiť ekonomickým záujmom mesta a slúži iba úzkej skupine vyvolených.
Spor medzi mestom Bardejov a PZ Družba sa v minulých dňoch preniesol do inej roviny. V regionálnych novinách sa konštatovalo, že mesto sa nevenuje starostlivosti prikrmovaniu zveri: "Do konca roka 2003 boli krmelce smerom na Poprad až po lesnú chatu na Mníchovskom potoku vždy naplnené nielen senom, ale bola tam aj soľ a iný druh krmovín. Do uvedeného dňa starostlivosť o túto časť revíru mali poľovníci PZ Družba Bardejov. Fotografie s prázdnymi krmelcami hovoria za všetko," tvrdí v článku Jozef Šima.
Pozrieť si realitu na vlastné oči, skrátka zistiť, či zver hladuje, sme sa tri dni po uverejnení článku vybrali do mestského revíru. Spoločnosť nám robil poslanec a poľovník Pavol Tarcala a poľovný hospodár mesta Ján Orenič. Tarcala celý spor medzi mestom a PZ Družba vidí tak, že dlhé roky mali plné chladničky mäsa. O sťažnosti na prokuratúru, ktorú podalo PZ Družba, uviedol, že sa to netýka mesta, ale obvodného lesného úradu. "Rozhodnutie vo veci totiž nevydal mestský úrad, ale štátna správa," zdôraznil a dodal, že nie je pravda, že sa o zver nestarajú.
Orenič uviedol, že okrem sena vyviezli 23 tatroviek obilného odpadu a zver tiež prikrmujú kukuricou a soľou. Skonštatoval, že v mestskom revíri sa aj vďaka tomu pohybuje veľa jelenej či srnčej zveri, ale sú tam aj diviaky a dravce, ako vlci a rysy. "Vlci nám chodia až ku kúpalisku v Bardejovských Kúpeľoch," povedal.
Jeho slová sme si overili pri krmelcoch, kde sme videli množstvo srniek, možno aj štyridsať a jeleňov snáď sedemdesiat. Orenič podotkol, že do krmelcov chodia nakladať dvakrát do týždňa.
V období zimy sa nesmie poľovať na jeleniu zver, tá je chránená až do prvého septembra. Poľovať sa začína na srnce v máji, strieľať diviaky je povolené celoročne. Tarcala však uviedol, že čo sa týka mestského revíru, prijal sa úzus, že dva roky sa nebude strieľať srnčia zver, aby sa počty stabilizovali.
Vo všeobecnosti sa zver v mestskom režijnom revíri môže strieľať, iba ak ide o reprezentačný odstrel. Skrátka, keď do Bardejova príde minister, alebo prezident, či veľvyslanec a je poľovníkom, mesto mu môže ponúknuť aj poľovníctvo.
Potom je to komerčný odstrel, podľa Oreniča sa uplatňuje v takom prípade, ak záujemca zaplatí za jeleňa 100- až 200-tisíc korún. Tieto peniaze sa však použijú na udržiavanie revíru, teda na krmelce, nákup krmiva a podobne.
Tretí povolený odstrel je pre účely mestského úradu, keď príde nejaké delegácia. Ako príklad uviedol, že keď sa pripravuje bardejovský jarmok, treba pripraviť pohostenie. "Každý jeden odstrel ale podpisuje primátor mesta," dodal Tarcala a poznamenal, že aj preto obviňovanie zo strany PZ Družba, že kto každý poľuje, nemá opodstatnenie.
Poľovný hospodár napokon skonštatoval, že len za minulý rok, keď si mesto šesť mesiacov obhospodarovalo revír samo, vykázalo zisk 25-tisíc korún. "Konečne sa hospodárenie v mestskom poľovnom revíri dostalo do plusu," zdôraznil.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
