závody, ale rozhodne to nebude nevinná záležitosť. Tam, kde je reč o nevinnosti, či jej opaku, to už v našich končinách vždy nejako zaváňa škandálom. Nuž a vlastne to tak trocha aj bude. Reč je o energetickej časovanej bombe menom Dušan „Oko" Očkovič, ktorá to jednoducho (opäť raz) vysvieti. Tento živel exploduje so stopercentnou nepravidelnosťou a je to vždy o niečom osobitom.
Dnes už nebeský organizátor a čistá duša prešovskej (aj) alternatívnej kultúry Marián Korba, za asistencie ďalšieho z nestorov v tejto vatikánskou menou platenej oblasti Rada Meššu, ponúkli priestor rebelovi „Okovi" ešte niekedy v roku 1989 vo vtedajšom klube Máj. Rebelant nesklamal, potvrdil to, čo od neho títo páni očakávali. Tým pádom logicky vyvolal zježenie srsti u vtedajších strážnych psov stopercentnej angažovanosti, teda umeleckej sterility. To sa asi „Okovi" pozdávalo najviac, pretože tí, čo ho poznajú, potvrdia, že ak už mu možno niečo vytknúť, tak sterilita, vo všetkých významoch tohto slova, to teda nebude.
Potom ubehlo mnoho dní, meraných opotrebovanými štetcami aj vodivou lahôdkou, ktorá „Oka" vždy nejako neomylne viedla svojou cestou (občas kľukatou, ale kto nikdy nezblúdil, nech hodí kameňom) smerom k vlastnému, osobitnému prejavu, ktorý nielenže provokoval, ale predovšetkým vypovedal. Očkovičove výpovede boli sprevádzané súputníkmi, blízkymi tu názorovo, tu inšpiračne či generačne. Tak nejako vznikol umelecký triumvirát Očkovič - Vaško - Klíma, ktorý pred dvomi rokmi v Sejfe odpálil Škandál ako sa patrí. Bez toho, aby som chcel degradovať tvorbu ostatných dvoch pánov, predsa len aj Škandál bol „Okovým" dieťaťom a mal predovšetkým jeho rukopis. Nezabudnuteľné erotické námety kombinované s až snovými víziami a poctami svojim inšpirátorom (aj inšpirátorkám), to bol (je) osobitý svet, nad ktorým bdie vševidiace „Oko". Tento svet je tak nereálny a snový, až mám pocit, že musí niekde existovať, iba stačí otvoriť tie správne dvere, nazrieť dnu do vízií, ktoré nielen ulietavajú, ale ak sa do nich ponoríte, tak aj takmer s matematickou presnosťou ponúkajú obrazy nášho sveta takého, aký v skutočnosti je, nie takého, ako chceme vidieť očami „slušných a sporiadaných" občanov.
Napriek všetkému povedanému je „Oko" predovšetkým vlk - samotár, nie kolektívny lezec po štéblikoch maliarskych štaflí, kde sa poniektorí páni akademici ocitli možno aj proti svojej vôli. Ku zavŕšeniu tohto životného pocitu však chýbalo niečo, o čom sa dá povedať, že je skutočnou autorskou prezentáciou jedného umelca, jedného názoru a postoja. A vlastne už nie chýbalo, ale ešte chýba.
Práve Budižsvětlo Watt 47 bude oným míľnikom, ktorý odštartuje novú etapu v Očkovičovom živote. Osemnásteho marca 2005 sa v priestoroch prešovskej galérie Átrium uskutoční prezentácia jeho vlastne celoživotnej tvorby, ktorá má v sebe kontinuitu Škandálu a iných projektov, ale ponúkne (konečne!) reprezentatívny výber toho najlepšieho, čo Očkovič svojimi 47 wattmi doteraz „vysvietil". Ale pozor, je to na vlastné riziko!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
