Hoci podtatranskí cestári i vodiči svorne nadávajú na starú techniku, nebyť práve "veteránov", mnohé z ciest by neboli prejazdné vôbec. Jediné tri frézy, ktoré sú v regióne, už totiž slušne nadsluhujú.

"Frézy typu Zil D 470 máme od roku 1980 a druhý typ D210 má o päť rokov menej. Sú ruskej vojenskej výroby, tá najstaršia má v sebe doslova pol tankového motora," uviedol riaditeľ popradského strediska Správy a údržby ciest Marián Zibura.

Ako dodal, frézy si už svoj výkon v teréne odkrútili, cestári však inú techniku na sprejazdnenie vozoviek nemajú. "Jediný problém je, že ak sa nám na nich niečo pokazí, sme odstavení. Práve sa nám na jednej fréze pokazila rýchlostná skriňa. Oslovíme vojenské opravovne, možno u nich sa ešte nejaká stará technika na náhradné diely nájde," dodal riaditeľ.

Ani spotreba nafty nie je práve najmenšia. "Niekedy to vyjde aj sto litrov na sto kilometrov. Kým stála nafta dve koruny, nemuseli sme sa tým veľmi trápiť, teraz je to horšie," povedal M. Zibura.

S "nezničiteľnými" frézami má svoje skúsenosti aj vodič Jozef Prosba. "V kalamitách nikdy nesklamali. Za tie dlhé roky si pamätám len doslova pár opráv - pred tromi rokmi bol problém s čerpadlom a teraz tá prevodovka," povedal vodič.

Hoci vo vnútri starých fréz musia šoféri sedieť v kožuchu a ušianke, aby nezmrzli, na ich výkon nadávať nemôžu. Poradia si aj s trojmetrovými závejmi. "Len keď zapadnem niekde do priekopy, ani ten tankový motor nepomôže, musím čakať, kým ma vytiahnu," pousmial sa vodič.

Napriek obdivu k nezničiteľnosti "muzeálnej" techniky by však popradskí cestári uvítali aj modernejšie stroje.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš