tvrdí, že drevo, keď už spadlo, treba speňažiť. Podľa slov náčelníka Lesoochranárskeho zoskupenia VLK Juraja Lukáča vyhráva na Slovensku druhý prístup. On sám je však priaznivcom prvého. Podporiť ho prišiel aj riaditeľ nemeckého Národného parku Bavorský les Karl Friedrich Sinner. Ten tvrdí, že kalamity sú prirodzeným procesom a ich následky sa umelo odstraňovať nemajú. "Keď bola v našom parku v rokoch 1982 a 1984 veterná kalamita, vôbec sme ju nespracovávali. Drevnú hmotu sme nechali ležať tak, ako spadla. Urobili sme okolo toho náučný chodník, a ľudia majú možnosť vidieť, ako sa za 20 rokov vyvíjala situácia. Príroda si to vyriešila sama," uviedol Sinner a zdôraznil, že "veterná kalamita priniesla aj nové výhody". Konkretizoval, že došlo k zatieneniu pôdy, pri topení snehu viac vody ostalo v lese. "Na holých stráňach po výruboch sa sneh topí rýchlejšie a voda uniká hneď preč." Podľa Sinnera má les prirodzenú schopnosť regenerácie. "V 90. rokoch sme mali v Bavorskom lese významný výskyt lykožrúta. Štyritisíc hektárov lesa odumrelo. Okolo roku 2002 boli záplavy, mali sme veľký strach, že k veľkým povodniam dôjde aj na miestach, kde bol odumretý les. No opak bol pravdou."
Riaditeľ Národného parku Bavorský les poukázal aj na príklad parku Yellowstone, kde požiar zničil 400-tisíc hektárov lesa. "Nikdy tam nedošlo k takým problémom, ako sú záplavy," zdôraznil. Vyhlásením určitého lesného územia za národný park sa podľa jeho slov rovná hodnota dreva nule. "Vyplýva to prirodzene z toho, že základnou hodnotou pre národný park je podpora prirodzených biosystémov. A keď je hodnota dreva nulová, je úplne jedno, či stromy stoja, alebo ležia. Aj víchrica je vo vývoji lesa prirodzeným prvkom. Ležiace stromy majú pre les tiež svoj význam," uviedol K. F. Sinner a dodal, že územie, ktoré sa po kalamite samé obnovuje, môže byť rovnako príťažlivým prvkom pre turistov ako to, do ktorého zasiahne človek.
"Nechceme z celého Tatranského národného parku urobiť obrovskú rezerváciu. Časť treba nechať pre turistiku, časť pre prírodu, volá sa to zónizácia. Teraz je tlak nechať sto percent územia lesníkom a poľovníkom," povedal Juraj Lukáč. Lesoochranári zo zoskupenia VLK chcú ubrániť pred ťažnou aspoň tú časť, ktorú určila správa národného parku. "Keď už to občania dovolili, tak nech tam majú vyťaženú holinu. Som zvedavý, aká situácia nastane za dva roky, keď dvanásťtisíc hektárov lesa bude vyťažených, začne sa topiť sneh a stekať po holinách. Môže prísť katastrofa," dodal Juraj Lukáč.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
