starostami obcí našich južných susedov. Tí už vyriešili podobné problémy, aké dnes majú v našich malých samosprávach.
Témou regionálneho workshopu v rámci medzinárodného projektu ICNV, financovaného zo zdrojov EÚ cez program Interreg IIIC, boli rozvojové stratégie pre obce a územné plánovanie. Spolu s regionálnym vzdelávacím centrom (RVC) v Prešove, ktorého členmi sú práve starostovia obcí Prešovského kraja a Euroregiónu Karpaty v Košiciach, je do projektu zapojených ešte 20 partnerov, prevažne obecných samospráv a zväzov obcí z 13 krajín Európy. Sú medzi nimi členské krajiny EÚ i päť partnerov z pristupujúcich krajín.
"Zmyslom projektu je pomôcť malým obciam, aby ponúkali obyvateľom lepšie životné podmienky a mohli využívať know-how ako v zahraničí. Slovenskí starostovia kládli konkrétne otázky, ako zabezpečiť rozvoj obce, pracovné miesta a riešiť infraštruktúru. Otázky boli orientované projektovo, zaujímalo ich, čo konkrétne sa urobilo v Rakúsku," skonštatovala koordinátorka a tvorkyňa projektu Maria Bogensberger (na snímke). Výstupom z workshopu podľa jej slov bude súhrnná informácia o výsledkoch prebratých tém, ktorú dostane všetkých 9 500 obcí, začlenených do projektu, aby ju mohli použiť na riešenie svojich problémov.
Jeden z hlavných problémov rozvoja obcí vidia starostovia v tom, že nepostupujú pri tvorbe projektov a zháňaní peňazí spoločne. "Mnohé združenia obcí aj napriek tomu, že vzniknú, fungujú len na úrovni formálnych partnerských vzťahov. Akonáhle je potrebná veľká výstavba, napríklad v oblasti infraštruktúry, keď je to o väčšom množstve peňazí, tam častokrát zlyháme. Možno je to tým, že združené obce sú diametrálne odlišné aj v rozpočtoch. Niekedy je to problém nielen starostov, ale je to aj v ľuďoch. V 70-tych rokoch, keď sa vytvárali spádové obce, vtedy sa transformácia nedotiahla do konca. Obce majú vybudované veľké obecné úrady a iné budovy, ktoré dnes nie sú využité a chátrajú, na úkor menších obcí. Tam tá krivda stále v ľuďoch je," skonštatoval na workshope starosta Zlatej Bane pri Prešove a predseda prešovského RVC Dušan Demčák.
Ako hlavu samosprávy v podhorskej oblasti ho zaujímal hlavne rozvoj cestovného ruchu. "Chceli by sme pripraviť najskôr územný plán. Naša obec so 600 obyvateľmi je špecifická tým, že máme bežecké trate a malý vlek, ktorý je málo využívaný. Pre stotisícové mesto Prešov by bolo veľmi atraktívne, ak by sme vedeli ponúknuť podmienky pre zimnú turistiku," dodal starosta Demčák.
Starosta Obišoviec v prešovskom okrese Peter Kišiday sa zase zaujímal o tvorbu strategických plánov pre obce. "Rakúšania, ako sme sa dozvedeli, zatiahli do svojich zámerov nielen cezhraničných, ale dokonca interkontinentálnych partnerov. Získali napríklad kanadského partnera na podporu turizmu a infraštruktúry v regióne. To ma inšpirovalo," povedal pre Korzár P. Kišiday.
V Hendrichovciach pri Prešove, kde žije 215 ľudí, majú 700-tisícový obecný rozpočet. Momentálne riešia problém s chýbajúcou kanalizáciou. Starosta obce Ján Centko tiež potvrdil, že sa musia pri tvorbe projektov obce spájať do združení. Výhodnejšie štátne dotácie pre obce v Rakúsku považuje sa niečo, čo by prospelo aj našim malým samosprávam: "Majú viac peňazí ako my. Niektoré naše obce už dosahujú európsky štandard, ako povedali aj rakúski lektori, ale veľa obcí hlavne na východe je zaostalých oproti stredu a západu Slovenska."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
