nepovedal, že je iná ako ostatné deti v jej veku. Črty tváre ako bábika, modré oči, blond vlasy, skrátka, žiaden nedostatok, len do reklamy. Omyl... Malé dievčatko už siedmy rok existuje s hadičkami v krku a telo od pása nadol neovláda. Narodila sa s hydrocefalom mozgu a rázštepom chrbtice v septembri roku 1998. Peťkina mamka Anna mala pri jej narodení len 22 rokov. Bol to šok, keď jej v siedmom mesiaci lekár v Prešove povedal, že dieťatko príde na svet s ťažkým hendikepom. Bezmocnosť starých rodičov Eliášovcov i Peťkinho otca, keďže všetci sú zdravotníci, a napriek tomu malej po narodení nemohli pomôcť, sa nedá opísať.

"Keby to lekári zistili v prvých mesiacoch tehotenstva, mohlo byť všetko ináč," spomína dnes, už bez stresu a plaču matka Anna. Uvedomuje si, že tým nič nevyrieši. Petru neustále prebaľuje, sama vie akurát vypustiť moč do nočníka, aj to nie vždy, peristaltiku čriev na stolicu však ovplyvniť nevie. Každý deň Anna masíruje dcérke nôžky ručne, aj masážnym prístrojom, ktorý si nedávno kúpili. Istý čas s Peťkou cvičili, ale spôsobovalo jej to veľké bolesti, takže po porade s odbornou lekárkou s tým prestali.

Dnes Peťka chodí do škôlky neďaleko domu aj so bračekom Patrikom. Je o rok mladší, ale Peťku vlastne "drží nad vodou". Berie ako samozrejmosť, že sestričke treba pomáhať, všetko jej podať a so všetkým sa podeliť. Neuveriteľná aktivita Paťka priviedla aj Petronelu k normálnej komunikácii. Na prežitie potrebovala hneď po narodení zaviesť hadičky na odplavovanie mozgovo-miechového moku z hlavičky. Na druhej strane sa tieto zásahy nepriaznivo dotkli jej rečového centra. V dvoch rokoch stále iba bľabotala. Len vďaka Paťkovi sa po troch rokoch naučila hovoriť. Musela, ak sa s ním chcela dorozumieť. Teraz už dokonca aj zaspieva a veľmi čisto. Jemná motorika pri skladaní puzzle ako má ona, sa vidí málokedy. A čo ju ešte baví? "Maľuje a hrá sa s bábikami," pohotovo za ňu odpovie Patrik, pretože Peťka ak sa zatne, lebo sa hanbí, tak sa nerozpráva, len tými svojimi veľkými očami pokukuje. Je skrátka svojská, a úžasná, ako každé dieťa. Chýba jej len jedno. Aby sa mohla postaviť na nohy.

V prvých mesiacoch života prežila jedenásť operácií. Zaviedli jej hadičky z mozgu a zacelili chrbátik. Na Slovensku už vraj viac urobiť nemôžu. Peťkina mama Anna raz našla v časopise článok o podobnom prípade rodiny, s ochorením chrbtice u dieťaťa v Čechách, ktorému operácia pomohla a nakontaktovala sa na nich. Tiež to bolo dievčatko. Videla, že je schopné života, chodí do škôlky. Na základe týchto informácií sa dostala až k lekárovi v Linzi. Nádej ešte vkladá do operačného zákroku v Rakúsku. Tamojší špecialista už Peťku prezeral a po výsledkoch magnetickej rezonancie sa rozhodol skúsiť operačný zákrok chrbtice. Dáva tomu veľkú šancu, ak nie na úplné chodenie, tak aspoň na to, aby vedela dolné končatiny ovládať a žiť bez plienok. Už len z toho by mala mamka Hanka, ako ju volá Paťko, obrovskú radosť: "Peťka má navyše silný moč. Nedokáže vymočiť všetko, zostáva jej to v tele a poškodzuje obličky. Keď jej nasadia antibiotiká, moč sa upraví, ale lieky zase zaťažujú pečeň. Operácia by jej mohla pomôcť aj v tomto probléme a nemuseli by sme je dať cievkovať. Zároveň by jej v Rakúsku odstránili výrastky na chrbtici, ktoré objavili pri magnetickej rezonancii. Ak by sa nedali preč, mohla by prestať rásť."

Už niekoľko rokov sa celá rodina snaží rôznymi zbierkami, cez sponzorov i dvojpercentnou daňou nazbierať 1,5 milióna korún potrebných na to, aby sa operácia uskutočnila. "Za rok sa nám podarilo takmer polovicu sumy vyzbierať, ale vždy je to málo a čas plynie," smutne vraví Anna Eliášová, ktorá zverejnila aj svoje telefónne číslo: 0903 245 858. S operáciou sa chce poponáhľať. Čím bude totiž Peťka staršia, tým bude jej telo menej schopné uzdraviť sa. Vlani dedo Eduard Eliáš chodil doslova od dverí k dverám a prosil o finančnú pomoc, ale aj jemu už došli sily. V prešovskej nemocnici v minulom roku vypukol až ošiaľ odovzdávania 2 percent z dane pre Peťku. Z oddelenia na oddelenie sa šírila správa o nutnej operácii a každý chcel pomôcť kolegom, otcovia starým rodičom dievčatka. Vtedy sme aj my v Korzári s dedkom Eliášom hovorili, keď rozmýšľal nad predajom svojho domu v Podhoranoch pri Prešove, aby mala vnučka na operáciu. V súčasnosti ich zastrešila Komunitná nadácia Prešov. Nebyť svokrovcov a druhých starých rodičov, u ktorých mladí Eliášovci bývajú, Anna by všetko nezvládla. Nie fyzicky, ale psychicky a časovo. Nemohla by sa starať celý deň o Peťku a ešte sa venovať Patrikovi. Ísť mu kúpiť napríklad papuče, ktoré musí s ním vyskúšať, keďže každý mesiac jedny zoderie a podobne. "Už by som to druhýkrát nezvládla," tvrdí dnes Anna Eliášová.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš