ohľade naozaj mimoriadne a po hosťovaní českého projektu Dracula sa na naše divadelné dosky vracia žáner, ktorý si zaslúži označenie "veľké divadlo". História hovorí, že uvedenie tohto projektu v Nitre prežilo stovku repríz, ale dnes vôbec nerozumiem, prečo sa o jeho uvedenie nepokúsili aj iné divadlá.

Obsadenie, scéna, kostýmy, hudobné spracovanie, svetelné a ohňové efekty, choreografia a herecké výkony, to všetko znesie vysoké kritériá náročnosti a jednoznačne evokuje obdiv hľadiska. Priznávam, že premiérové uvedenie tohto scénického dobrodružstva ma ohromilo a natoľko zaujalo, že až reprízované návštevy mi dovolili používať optiku pozorovateľa s povinnosťou veci jednotlivo vnímať, hodnotiť vzťahy a všímať si detaily, ktoré sú dominantné pre dej, dosah inscenácie a jej posolstvo. Vari práve preto ma zaskočili vlažné a trošku skeptické slová niektorých iných verejných hodnotení a som presvedčený o tom, že Báthoryčka na našom javisku bude žiť dlho.

Na Slovensku sme odchovaní Bednárikovým režijným spracovaním svetových muzikálov. Pre spravodlivosť hneď na úvod skonštatujem, že Martin Kákoš v tomto smere rovnako uspel, lebo domáci námet i textové či hudobné spracovanie vyžadovalo celkom iné prístupy a kolorit všetkého na scéne. Táto zložka je pre pôsobenie predstavenia na obecenstvo najdôležitejšia, lebo evokuje nesmierne emócie, zaťahuje nás všetkých do diania na javisku až nástojčivo a spôsobuje, že doslova celé hľadisko - prepáčte tú metaforu - pozerá

s otvorenými ústami a zabúda dýchať. A ešte niečo treba glorifikovať - pohyb všetkých tanečníkov na scéne, zmeny rytmov, úžasné kostýmy komparzu, napätie jednotlivých obrazov či mizanscén, skvelé baletné výkony ako spojovací prvok či organický doplnok akcie v spojení s naliehavou a burcujúcou hudbou Henricha Leška - jedným slovom choreografia Jaroslava Moravčíka. Jeho svorka vlkov na scéne evokuje nielen napätie svojim vzrušujúcim a presvedčivo živelným prejavom, ale organicky spája priebeh deja tak presvedčivo, že plynutie času obecenstvo takmer prestáva vnímať. Senzitívny pozorovateľ pochopí, že temperament Báthoryčky a vášnivosť tanca Vlčice je symbióza ľudského a diabolského a v jeho oscilácii presne vidieť, aká je skutočná sila hlavnej hrdinky. Naozaj perfektné, dokonale vymyslené a vo chvíli, keď svorka viditeľne stráca bujarosť a silu, grófka stráca svoju slobodu a nezávislosť. Pre spravodlivosť napíšem, že libreto a hudba, pod taktovkou hosťujúceho Branislava Kostku nemohli dostať lepšiu fazónu a táto inscenácia od prvých chvíľ svojho zrodu dostala naozaj tie najprajnejšie sudičky v týchto divadelných tvorcoch.

Báthoryčka v podaní Eleny Kušnierovej je krásna a vzdelaná žena, pre ktorú sú stredoveké Čachtice osudné nielen svojimi vidieckymi danosťami na mape Uhorska, ale aj tým, že je ženou človeka s tými najhoršími ľudskými vlastnosťami. Rovnako tak aj Ľudmila Dutková, ktorá postavu krutej grófky Alžbety alternuje, pôsobí presvedčivo a osobne som naozaj veľmi zvedavý, ako sa tieto dve skvelé herečky v ďalších, dúfam, že naozaj mnohých reprízach, vyprofilujú. Stražanov gróf Nádašdy je krutý zemepán, udatný bojovník proti Turkom a šľachtic dobrých mravov, ale svoju manželku zanedbáva, kruto ponižuje a bezcitne podvádza kde môže, čím celkom jednoznačne odštartuje všetko zlé, čo sa v jej živote pred našimi zrakmi postupne odohráva. A nie je toho málo, lebo bosorácke stvorenia v radoch služobníkov reprezentované Ilonou, Dorou i Žofiou a Ficko, nemanželský grófov syn, privedú grófku Báthoryovú až do náručia diabla i talianskeho milenca. Pod vplyvom populárnej Nižňanského knihy a ústnych tradícií je až doteraz pre nás Báthoryčka satan v ľudskej koži, no na našom javisku je z nej nešťastná žena so zle rozdanými kartami osudu.

Autor: Stanislav KRIŠTOFÍK

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš