reštaurácii Platan. Deje sa tak v rámci projektu rozvoja cezhraničnej spolupráce Slovenska a Ukrajiny, na základe dohody o kultúrnej spolupráci. Organizáciu projektu majú okrem reštaurácie v rukách Generálny konzulát Ukrajiny, Asociácia tvorivých žien Zakarpatia - Nová forma a Vihorlatské múzeum v Humennom, kde budú výstavné exponáty prezentované tiež. Malo by ísť o cyklus výstav siedmich výtvarníčok z Ukrajiny počas tohto a budúceho roka.
Práve ukrajinskú organizáciu Nová forma, v ktorej sa zišli tvorkyne všetkých druhov umenia, predstavuje po prvýkrát v Prešove výtvarníčka Odarka Dolhoš obrazmi v teplých, zemitých farbách. Sú príjemné na pohľad, kvetinové dekorácie v nich doslova upokojujú. "Chceme uskutočniť rad tvorivých večerov, na ktorých pukážeme tvorbu zástupcov Ukrajiny. Každá z výstav bude iná a spojená so svojráznym umeleckým programom," povedala počas vernisáže Odarka Dolhoš. A hneď tento prvý večer sa jej slová potvrdili. Hosť vernisáže, básnik Olexandr Smyk ukázal, že ovláda nielen pero a reč, ale aj gitaru a spev. "Ako autori sme sa doteraz nepoznali. Dokopy sme sa dali na hranici. Téma intímnej lyriky je však prítomná v tvorbe nás oboch," vysvetlila spoločný večer s Olexandrom Symkom výtvarníčka.
O. Smyk sám vraví, že poézia je len jedna z jeho aktivít. Venuje sa dramaturgii, žurnalistike (napísal aj knihy esejí) a umeniu ako takému. Vo svojom letnom bydlisku, malom mestečku Kremenci, plánuje otvoriť prvý súkromný dom umenia, galériu a záhradu, v ktorej chce inštalovať sochárske diela. Vyšlo mu už 13 hudobných albumov a 13 knižných titulov. Jeden z nich, ktorý vyšiel na Ukrajine v roku 1992, pod názvom Dve telá... Dve duše, pokrstili v Prešove netradične, hladením husím pierkom. Kniha je dvojjazyčná, každá ukrajinská báseň má na stránkach slovenský ekvivalent z pera slovenského prekladateľa s ukrajinským pôvodom, prodekana Filologickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Jaroslava Džoganíka. Na slovenský trh ju prinieslo v týchto dňoch vydavateľstvo Cuper. Polovica básní z tejto knihy sa dostala do svetovej antológie ľúbostných veršov Biela kniha lásky.
"Na rozdiel od pani Odarky patrím k nezávislým chlapom, ktorí neuznávajú akúkoľvek organizáciu," povedal o sebe so smiechom autor. Projekt výstav a kultúrnych večerov v prešovskej reštaurácii sa mu zdá byť zaujímavým krokom zo slovenskej strany. "S Ukrajincom sa dnes spájajú asociácie hlasu námestia alebo pomarančovej revolúcie. Ukrajinec sa vždy bral ako človek, ktorý sedí kdesi na hore a krásne nahlas spieva. A teraz je tu preklad knihy veršov jedného z Ukrajincov. Chcel by som, aby dnes Ukrajina vďaka slovenskému prekladu hovorila jazykom lásky," vraví O. Smyk. Knihu napísal podľa jeho slov v radikálnej forme, ako apel na život dnešnej mládeže, ktorá čím ďalej tým menej siaha po knihe v súčasnom svet techniky, pod vplyvom médií a má aj pomýlený pohľad na lásku. "Mám pocit, že sme stratili schopnosť zbožňovať ženu. U nás na Ukrajine sa žena vníma podľa nápisov na plotoch. Aby sme mohli ustúpiť od tohto chápania abecedy lásky medzi mládežou, preto vznikla táto kniha. Nie je v nej jediné neslušné slovo. Chcel by som, aby sa muži k ženám správali práve takto. Verím, že literatúra bude prežívať v takýchto malých nákladoch, len preto, aby vám niekto mohol povedať, mám ťa rád," vyznal sa básnik. A aká je pre neho najkrajšia žena? "Tá, ktorá súzvučí s dušou," povedal a vtipne dodal výrok istého herca: "Najkrajšia žena je tá, ktorá ide ráno..."
Na vernisáž prišla aj generálna konzulka Ukrajiny v Prešove Inna Ohnivec. Jej prítomnosť nebola náhodná, čo potvrdila aj svojimi slovami: "Prešov je zvláštne mesto. Je kolískou kultúry východného Slovenska. Žije tu aj veľa Ukrajincov. Preto som rada, že tieto výstavy nám umožnia ukázať v tomto meste prekrásne umenie talentovaných Zakarpatcov. To otvorí západnú Ukrajinu pre Slovensko."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
