sa pod ňu 562 chatárov, rekreantov a vlastníkov nehnuteľností i 195 pôvodných obyvateľov obce Dobrá nad Ondavou, ktorá zanikla začiatkom 60. rokov pri budovaní priehrady. Petícia smeruje proti praktikám vedenia hlavne starostu obce Kvakovce Jána Tutka, v katastri ktorej dotknuté pozemky a nehnuteľnosti sú. Najviac vyčítajú obci niekoľkoročnú nečinnosť vo vzťahu k zosuvu pôdy v časti Bogarka, čo už ohrozuje tri rekreačné chaty. "Po prvýkrát sa zosuv prejavil na jar v roku 1999. Už vtedy boli tri chaty poškodené. Zosuv vznikol preto, že obec Kvakovce zanedbala svoje povinnosti, nedostatočne prečistila priekopy. Tým sa kumulovala voda, ktorá v zime zamrzla a na jar pri roztápaní sa pôda zosunula. Od vtedy obec nepodnikla žiadne závažnejšie kroky k náprave," tvrdí predseda petičného výboru Ján Onderišin. Pri ďalšom zosuve v decembri 2004 obec zvolala vlastníkov nehnuteľností v blízkosti cesty, na ktorú sa pôda zosúva. Podľa petičiarov na základe uznesenia obecného zastupiteľstva vtedy starosta požadoval od chatárov peniaze na opravu, lebo obec ich nemá. Išlo približne o 500-tisíc korún, potrebných na zastavenie zosuvu a opravu cesty, ktorá sa rozpadla dôsledkom zosuvu. "Je to len riešením krízového stavu, nie kompletných problémov oblasti," vraví J. Onderišin. Chatári a majitelia pozemkov na margo nedostatku financií v obci Kvakovce argumentujú nezmyselným platením poradcu starostu, ktorý dostáva 350-tisícový ročný plat, 200-tisíc korún za právne služby a ešte mu obec prepláca aj 140-tisíc korún na cestovné. Navyše ide o človeka bez vysokoškolského vzdelania. Ďalej tvrdia, že obec vedie veľa nezmyselných súdnych sporov, niekoľko aj prehrala. Na pokutách a prehratých súdnych sporoch vraj už prišla o 200-tisíc korún. Chatári hovoria aj o stratených 20 miliónoch z eurofondov, ktoré mali byť použité aj na toto problémové územie, ale obec ich nedostala, pretože vystúpila zo združenia Veľká Domaša. Za súčasného starostu podľa petičiarov Kvakovce predali majetok na Dobrej za 15 miliónov korún, často krát hlboko pod cenu. "Z toho bolo na Dobrej prefinancovaných ani nie desať percent z predaja," konštatuje predseda petičného výboru. Tesne pred voľbami v roku 2002 mali poslanci na mimoriadnom zastupiteľstve v tichosti, bez inzerátu odsúhlasiť aj odpredaj pozemku, ktorý slúžil ako pláž v kempe na Dobrej. Išlo asi o 16-tisíc štvorcových metrov. Jeden meter predali za 200 korún. Neskôr sa v novinách objavil inzerát, ktorý ponúkal predaj toho istého pozemku po 900 korún za "štvorák". Navyše mobilné číslo pri inzeráte vraj patrilo zamestnancovi Obecného úradu v Kvakovciach, ktorý mal byť istý čas poverený vedením stavebného úradu v Kvakovciach. Keďže nespĺňal kvalifikačné predpoklady, krajský stavebný úrad ho z funkcie odvolal. Obec sa týmto predajom pripravila o 11,4 milióna korún. Týmto chatári v petícii odôvodňujú, kde sú finančné straty obce a prečo sú proti plateniu za elimináciu zosuvu. Majitelia 25 pozemkov, na ktorých by mali vyrásť nové chaty v oblasti Hôrka sa zase sťažujú, že aj starostovým pričinením ešte stále nemajú kolaudačné rozhodnutie na elektrickú prípojku. Petícia, ktorú so žiadosťou o pomoc zaslali poslancom NR SR má štrnásť strán a sú v nej aj výpisy z uznesení zastupiteľstiev Kvakoviec. Nimi dokladujú i podozrenie využívania obecných peňazí na súkromné účely.
Čo sa týka zosuvu a rozpadajúcej sa cesty starosta Kvakoviec Ján Tutko hovorí: "Nie je pravdou, že sa to neriešilo. Nedeje sa to bleskovo, ale aj dnes (rozumej v piatok) sme mali pracovné stretnutie so správcom toku, zástupcami vodohospodárskeho podniku z Košíc a Trebišova a štátnej správy a vlastníkmi územia. Rozprávali sme jednej zo sanačných možností, teda zásype kameňmi v pobrežnom pásme." Starosta vraví, že od roku 1999 sa územie, ktoré už odvodnili monitoruje a je urobených aj niekoľko vrtov. Teda akýmkoľvek spôsobom sa podľa starostu snažia zabrániť prístupu vody do územia. Obec vraj urobila dosť a starosta odmietol, že chatárov a majiteľov pozemkov núti do platenia sanačných prác: "Ponúkli sa dobrovoľne a ja som túto aktivitu prijal." Existenciu svojho poradcu, aj platby v súvislosti s jeho prácou starosta potvrdil. Jeho pomoc však podľa starostových slov obec potrebuje a je adekvátne ohodnotený za svoj výkon. Ďalej starosta vraví, že obec nevystúpila zo združenia Veľká Domaša, ale to združenie zaniklo. "To, čo existuje dnes, je nezisková organizácia," argumentuje starosta. Nesúhlasí ani s tvrdením, že predali spomínanú pláž pod cenu: "Predaj bol v tom čase pre obec výhodný." Pripustil, že posudok vypracovaný nebol a cenu stanovilo obecné zastupiteľstvo. Najskôr tvrdil, že nevie ani o tom, že by zamestnanec obecného úradu dával inzerát na ďalší predaj. Keď sme sa ho opýtali, čo ten človek vtedy robil, keď si dával inzerát, tak sa zamotával do slov a povedal: "Bol poradcom." Hneď na to uviedol, že žiaden pracovník pozemok neodkúpil, ale bola to súkromná osoba. K chatárskej oblasti Hôrka nám ukázal aj štúdiu, kde je okolo stovky projektovaných chát, bez návrhu riešenia prístupových ciest. Sú tam aj nevyjasnené vlastnícke vzťahy. Chýbajú doklady o prevodoch a listy vlastníctva súčasných majiteľov, čím odôvodňuje aj meškanie kolaudačných rozhodnutí ma elektrické prípojky.
Na podnet pôvodných obyvateľov i vlastníkov pozemkov iniciujú petičiari novelizáciu zákona v NR SR, ktorá by dovolila znovuobnovenie obce Dobrá nad Ondavou. Tým by sa časť územia Kvakoviec dostala do katastra staronovej obce. Ide práve o o oblasť, kde sú pozemky nespokojných chatárov, ktorí veria, že takto by mohli rekreačnú oblasť zachrániť, aj cez projektové financovanie z eurofondov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
