volebného obdobia. Po doterajších skúsenostiach pred nami vôbec neskrýval, že to nemá ľahké. Z uvedeného počtu obyvateľov je totiž 70 prestarnutých ľudí, 65 ľudí v produktívnom veku je bez práce a ostatní dochádzajú do zamestnania po okolí.
Mladí, len čo doštudujú, zväčša odchádzajú do zahraničia, prípadne do väčších miest. Až tretinu obyvateľov tvorí rómska komunita. Netajil, že podľa vývoja pôrodnosti o niekoľko rokov budú ostatní dedinčania v menšine. V rámci malých obecných služieb sa mu podarilo zamestnať len 20 uchádzačov o prácu a s nimi sa snaží pokryť práce spojené s úpravami obce.
Deti dochádzajú za vzdelaním do neďalekej základnej školy v Krajnej Poľane a materskú školu zrušili už v roku 2003. "Nemohli sme ju udržať. V čase vyradenia zo siete sme mali len sedem detí vrátane troch z okolitých obcí," povedal nám J. Franko.
Keďže Hunkovce sú na hlavnej trase v blízkosti štátnej komunikácie, nepredpokladali sme, že by mohli mať problém s prímestskou dopravou. A predsa. "Mám pocit, že SAD Vranov nad Topľou nás tak trochu vydiera. Tvrdia nám, že ak im nebudeme platiť nocľažné, nebudú zabezpečovať ranné a nočné spoje. Nemyslím si, že by nás mala súkromná firma tlačiť k múru, aby sme jej výkony dotovali. Veď sú s tým spojené náklady za energie. Je to pre nás ťažké, keď sa nám po fiškálnej decentralizácii znížili príjmy," komentoval súčasnú situáciu starosta Hunkoviec.
Keď už bola reč o príjmoch, naozaj dostali do rozpočtu na tento rok o 52-tisíc korún menej ako vlani. Pre takú obec je to citeľná suma a je na poslancoch, aby vymysleli spôsob, ako s nimi pogazdujú.
V Hunkovciach majú vodovod a kanalizácia je dokončená na takých 90 percent. S plynofikáciou im to zatiaľ nevyšlo, aj keď projektovú dokumentáciu majú pripravenú. Doteraz nebolo dosť financií, ale ako nám povedal starosta, ľudia už ani nenaliehajú. "Ceny plynu sa za posledné roky dosť zvýšili. Keď si to spočítali, tak sa už do plynofikácie nehrnú. Kúria tuhým palivom, zväčša drevom."
A čo projekty? Veď je to taký moderný spôsob získavania zdrojov. Starosta nás však ani na chvíľu nenechal na pochybách, keď povedal, že aj to skúsili a rozčarovanie bolo tvrdé. Jeden projekt im neschválil pre malú formálnu chybu, ktorú však nikto z komisie nepomenoval. Na ďalšie ani nedostali odpoveď. Vytriezveli a začali reálnejšie posudzovať svoje možnosti.
"Do projektov treba vložiť peniaze na prípravu a nie je to lacné. Investícia na začiatku je takých 50-tisíc korún, potom sa treba postarať, aby sme mali podľa kalkulácie 10 až 30 percent vlastných zdrojov z rozpočtu. Nakoniec to ani nevyjde. My máme základný problém, ako každý mesiac zaplatiť za energie, vývoz odpadu a podobne."
Keď už bola reč o odpade, zaujímalo nás, či a ako zvýšili poplatky. Prípadne, ako to ľudia prijali. Podľa starostu Franka museli poplatky za vývoz komunálneho odpadu na skládku do Hrabovčíka zvýšiť na 200 korún. Vlani boli o polovicu nižšie a ľudia samozrejme repcú. Obec však nemá žiadnu rezervu na to, aby mohla doplácať viac ako jednu tretinu celkových nákladov. "Ľuďom sa to ťažko vysvetľuje, ale ja zase neviem pochopiť, že im neprekáža, keď platia každý deň za televízny signál cez 3 koruny, za rozhlas viac ako korunu a 55 halierov za vývoz odpadu sa im zdá veľa."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
