symboly a dvadsaťkorunáčky, ale pre mnohých sa tým problém onkologických pacientov končí. No tých je stále viac. Žijú medzi nami a ich rodiny sa snažia s tragédiou, ktorá sa nekončí vždy šťastne, vyrovnať. Pacienti aj ich blízki potrebujú oporu. Cítia ju naozaj?
"Nie, situácia onkologických pacientov sa stále zhoršuje. Ovplyvňujú ju reštrikčné opatrenia v zdravotníctve, v sociálnej oblasti, chýba poradenstvo a čo je najhoršie, takmer vôbec pre nich neexistuje šanca nájsť si po preliečení prácu," povedala nám členka Občianskeho združenia (OZ) Venuše Mária Kurtová.
O opodstatnenosti jej kritického konštatovania svedčia aj osudy žien, ktoré sú členkami Venuše. Tlmočia si ich na spoločných stretnutiach, radia si navzájom, ale prežiť život musia samy. Často však nevedia ako.
Jednej z členiek, 52-ročnej žene, vlani odobrali invalidný dôchodok a lekári ju posúdili ako zdravú. Začala si hľadať prácu, ale ako zistila, nikde ju nepotrebujú, ani nechcú. Vek a informácia o tom, že bola v invalidnom dôchodku, urobia so zamestnávateľom svoje. Do dôchodku má ešte ďaleko, keďže štát stanovil neskorší odchod žien, ale žiť a platiť účty musí. Ako vraví, nemá nárok na sociálnu dávku v hmotnej núdzi, lebo manžel poberá dôchodok a teda akýsi príjem majú.
"V čase, keď sa liečila a absolvovala chemoterapiu, prišiel o prácu jej 58-ročný manžel. Ona mala invalidný dôchodok, a tak manželovi po čase nevznikol nárok na sociálnu dávku. Robili, čo mohli. Aj ona, keď sa cítila ako-tak dobre, chodila po nociach do baru umývať poháre, aby prežili. Teraz sa to otočilo, akoby už ani nemali nárok na slušný život," doplnila jej príbeh M. Kurtová.
Nedalo nám, aby sme sa neopýtali, či naozaj nemajú nárok na pomoc štátu. Napokon len platby za bývanie zhltnú takmer celý manželov dôchodok. Oslovili sme preto vedúceho oddelenia pomoci v hmotnej núdzi na prešovskom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Mariána Kalla.
"Vždy posudzujeme príjem rodiny, nie jednotlivca. Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Základná sadzba nároku na pomoc je 2 660 korún plus 100 korún na zdravotné ošetrenie a príspevok na bývanie vo výške 1 670 korún. Ak je manžel starobný dôchodca a má odpracovaných 35 rokov, odrátame 25 percent, a zvyšok je považovaný za príjem. Ak je splnená táto podmienka, vtedy môže ešte dostať ochranný príspevok vo výške 1 500 korún," vysvetlil metodiku výpočtu podľa zákona o sociálnej pomoci. Ak sme počítali správne, tak ide zhruba o 4 930 korún. Teda suma, ktorou nepokryjú ani náklady na bývanie. Manžel však dostáva o pár korún vyšší dôchodok, a tak nemajú nárok na dávku v hmotnej núdzi.
O nič príjemnejšie nevyznel ani problém inej ženy. Ochorela na rakovinu, liečila sa a akoby toho nebolo dosť, oslabený organizmus si vybral ďalšiu daň. Dostala infarkt. Uznali jej polovičný invalidný dôchodok a mala by si privyrobiť, ale nevie si nájsť prácu na polovičný úväzok. Vlani ovdovela a po novele zákona jej vo februári odoberú ešte aj vdovský dôchodok. Môže teda počítať len s príjmom 3 300 korún.
"Títo ľudia prežijú najväčšiu krízu. Boj o život. Keď sa aj preliečia, dostávajú ďalšie facky od systému. Nikto ich nezamestná a dostávajú sa pod hranicu biedy. Prečo vlastne? Sú špekulanti, príživníci, lenivci? Rozhodne nie, chcú len dostať šancu pracovať, aby mohli slušne žiť," rozhorčene komentovala M. Kurtová.
Aj preto založili občianske združenie, keďže zakladateľky Venuše vedia, čo znamená boj s touto chorobou. Prekonali ju samy, alebo so svojimi blízkymi. Chceli by poskytovať poradenstvo, orientáciu v spleti stále sa meniacich sociálnych zákonov, ukázať im cestu, ale predovšetkým kontaktovať zamestnávateľov, ktorí by im mohli vytvoriť pracovnú pozíciu.
Hľadajú partnerov, ale zatiaľ márne. Štátne aj samosprávne inštitúcie ich zámer síce podporujú, ale len verbálne. Tretí sektor síce navrhuje partnerstvo v projektoch, ale po čase sa ukáže, že sa nehodia do žiadnej kolonky, ktorú obsahujú projektové výzvy čerpajúce prostriedky z európskeho Fondu sociálneho rozvoja.
Faktom však ostáva, že onkologickí pacienti počas liečby aj po nej sú občania tohto štátu. Kým ochoreli, boli produktívni a chceli by byť v rámci svojich možností naďalej, hoci nikdy nevedia, kedy sa dostaví recidíva. Pravda je však taká, že aj keď zvíťazia nad chorobou, gniavi ich neistota z budúcnosti. Bez práce, bez prostriedkov, s nálepkou nepotrebných. No povinnosti majú rovnaké. Platiť účty, postarať sa o rodinu, keď treba navštíviť lekára, zaplatiť za ošetrenie, za recept aj lieky, za pobyt v nemocnici aj cestu v autobuse.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
