Šarišského Jastrabia sa už vyše dvoch rokov potuluje po meste a prespáva, kde príde. Najčastejšie vo vchodoch činžiakov, alebo v čakárni železničnej stanice.
Už vyše týždňa má však aj on o strechu nad hlavou postarané. Aspoň na noc. Mestský úrad (MsÚ) v Starej Ľubovni totiž nedávno vyčlenil v dome pre náhradné ubytovanie na ulici Slovenského národného povstania jednu miestnosť, ktorá začala slúžiť ako nocľaháreň pre bezdomovcov.
"Vyšli sme v ústrety požiadavke poslancov a občanov a pre ľudí bez prístrešia sme zriadili tri lôžka. Nocľaháreň je otvorená v zime od osemnástej hodiny, v lete od devätnástej hodiny. Noc pre jednu osobu stojí 30 korún. Zriadenec však nesmie ubytovať ľudí pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky. Ubytovať sa ľudia musia prísť najneskôr do dvadsiatej prvej hodiny, priestory nocľahárne musia opustiť o siedmej ráno," priblížila nám režim ubytovacieho zariadenia vedúca oddelenia školstva, sociálnych vecí, kultúry a športu Mestského úradu (MsÚ) v Starej Ľubovni Gabriela Malastová. Nocľaháreň by si mala na svoj chod zarobiť sama. V prípade, že náklady na prevádzku budú vyššie ako príjmy, mesto by malo rozdiel uhradiť z rozpočtu.
O chod nocľahárne sa stará Igor Hlaváč. Ten spolu s rodinou býva na hornom poschodí domu. Jednoducho zariadená izba s troma posteľami je na prízemí, hneď pri vchode. Kúri sa v piecke, k dispozícii je aj sociálne zariadenie a kúpeľňa. Zatiaľ je jediným klientom J. Cvanciger. "Starám sa o izbu, večer prinesiem drevo a uhlie a zakúrim, aby bolo v noci teplo. Ráno vyvetrám, prezlečiem periny a odnesiem peniaze, čo som vybral na podnik. S pánom Cvancigerom problémy nie sú. Je to chorý človek, nevládze na nohy," povedal nám zriadenec.
Bývalý policajt a vodič autobusu však nie je ani po vyše týždni strávenom na nocľahárenskom lôžku spokojný. "Asi pôjdem odtiaľto preč. Ráno je tu zima, málo kúria. O siedmej musím vypadnúť. Aj tridsať korún za noc sa mi vidí veľa. Sociálne dávky mám 1 580 korún. Keď zaplatím za tridsať nocí, vyrátajte si, koľko mi ostane na jedlo. Zatiaľ som si zaplatil do tretieho februára, uvidím, čo bude potom. Ostalo mi do ďalšej sociálky 50 korún. Asi pôjdem znova spať niekde pod schody do bytovky," posťažoval sa nám 57-ročný muž.
Deň trávi zväčša na autobusovej alebo železničnej stanici. Aby zabil čas, rozpráva sa ľuďmi, ktorí majú cestu okolo. Niektorým pomáha, najmä keď potrebujú pomôcť so súdnymi vecami, alebo napísať nejakú sťažnosť. Na dno pohárika sa vraj už osem mesiacov nepozrel, hoci predtým sa v rôznych pohostinských zariadeniach objavoval pomerne často. "Nemôžem predsa všetky peniaze nechať v krčme. Rád by som niečo robil, ale mám choré nohy, nevládzem na nich stáť. Zo mňa už nič nebude. Aj som sa chcel už zmárniť, ale ako by sa ľudia pozerali na moje deti?," položil si so slzou v kútiku oka otázku J. Cvanciger.
Podľa slov G. Malastovej je J. Cvanciger špecifický prípad. "Je v zlom zdravotnom stave. Mal by si vybaviť invalidný dôchodok. Našu pomoc však odmieta," uzavrela vedúca oddelenia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
