Vysoké Tatry - Vyznamenanie a medailu Milana Rastislava Štefánika III. triedy za zásluhy pri záchrane značných materiálnych hodnôt s nasadením
Mira Kováčiková
Externý prispievateľ
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
vlastného života udelil na začiatku roka prezident Ivan Gašparovič aj Ivanovi Pjatekovi. Lesník Štátnych lesov TANAPu z ochranného obvodu Vyšné Hágy zostal trochu prekvapený. Nič podobné nečakal. Tvrdí, že počas tatranskej kalamity robil len to, čo bolo samozrejmosťou.
"Každý, kto mohol, robil s maximálnym nasadením. Chápem, že medaily nemôžu dať všetkým. Robil som len to, čo robím celý život a keďže bola skutočne mimoriadna situácia, tak bolo tej roboty podstatne viac. Ale považovali sme to všetci za prirodzené, inak sa nedalo," povedal lesník, ktorý sa stará o lesnícky úsek Smrekovec. V čase kalamity bol už doma, v horárni Zbelovo. Jeden z jeho synov bol práve na koni doplniť krmelec, hucul zrejme vycítil blížiaci sa prírodný živel a nezvyčajne rýchlo cválal domov. Potom sa začalo nebývalé predstavenie prírody. Vietor sa opieral do stromov, mnohé z nich jeho silu nevydržali. "Keď to k večeru utíchlo, zobral som pílu a vybral som sa von. Najprv bolo treba dostať sa cez trať, bola úplne zavalená. Na ceste som našiel uviaznutého kolegu Martina Špiaka, s ním sme potom uvoľňovali prístup k ceste," spomína Ivan Pjatek. Celú noc sa spolu s kolegom snažili prekliesniť cestu, aby sa spojili so skupinou ľudí od Štrbského Plesa, pokúšali sa preraziť aj cestu od Hágov smerom k Polianke. Na druhý deň ráno sa vybral na opačný smer, v Pribyline si požičal "elkátečko" a s ním dva dni "otváral" cestu zo Štrby k Štrbskému Plesu. A keď sa to podarilo, vrátil sa na Vyšné Hágy, aby pomáhal aj tam. Hoci s ostatnými robili pri "otváraní" ciest takmer nonstop, na únavu či vyčerpanie si nesťažovali. Nebol na to čas.
"Bola to hrozná pohroma. Najhoršie bolo to sobotňajšie ráno, keď sme uvideli, čo vietor s lesom narobil, bolo to veľmi depresívne," povedal rodák z Pribyliny, ktorý sa v horárni Zbelovo udomácnil už pred takmer dvadsiatimi rokmi. "Našťastie, v úseku, ktorý mám na starosti, zostali stáť asi dve tretiny lesa, ale smerom od Hágov k Lomnici to vyzerá podstatne horšie," dodáva horár. Priznáva, že mu pri pohľade na tú spúšť, ktorú živel za sebou v lese zanechal, aj zmäklo srdce. "Život však ide ďalej, najhoršie je azda za nami, ale čaká nás ešte fúra roboty," dodáva. To, že si nasadenie lesníkov pri likvidácii kalamity všimol aj prezident, ho potešilo, ale sláva mu z toho do hlavy nevstúpila. "Oslavy? Len symbolické, nie je na to čas," uzavrel ocenený Ivan Pjatek.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš