neurčitú. Hodnota spravovaného mestského majetku predstavuje okolo 4,5 milióna Sk. V závere minulého roka mesto poslalo TJ dohodu o skončení nájmu do konca roka 2004. TJ na túto dohodu nepristúpila.

"Zmluva je naďalej platná, pretože má ročnú výpovednú lehotu. Tá začína plynúť v prvý deň po mesiaci, kedy bola výpoveď daná. Zároveň musia byť uvedené aj dôvody prečo bola daná," povedal pre Korzár predseda TJ Pavol Korady (na snímke). Dodal, že nesúhlasili preto, lebo areál Pod vlekom nie je majetkovoprávne vysporiadaný. Teda nie je úplne jasné, čo je TJ a čo je mestské.

"Mesto získalo majetok, ktorý bol vybudovaný v rámci Akcie Z. Ide o nadstavbu a prístavbu k turistickej ubytovni a čiastočne veľký vlek. Čo sa týka malého vleku a umelej hmoty Ski klubu, ten je majetkom TJ rovnako aj vnútorné vybavenie ubytovne a strojovne vleku," povedal Korady. Pomer majetku mesta a Slávie vyjadril percentuálnym pomerom 60 ku 40.

Problematikou lyžiarskeho areálu sa zaoberala aj mestská rada.

"Pôvodná nájomná zmluva obsahovala aj majetok, ktorý už TJ nespravovala. V čase, keď TJ preberala do nájmu turistickú ubytovňu, mala v nájme aj tenisové kurty a areál pri kúpalisku, ktorý bol neskôr prenechaný pre hokejistov. Od Slávie sa postupne odštiepili niektoré oddiely a začali fungovať ako samostatné právne subjekty. To znamená, že nájomná zmluva už nezodpovedala reálnemu stavu," objasnil dôvod návrhu výpovede zmluvy zo strany mesta viceprimátor Metod Burák. Ako dôvod zaoberania sa touto problematikou uviedol aj ekonomické fungovanie areálu a nároky na mestský rozpočet.

"Slávia mala požiadavku splynofikovať ubytovňu, mesto kúpilo ratrak, ďalšia požiadavka bola na jeho garáž. To bolo impulzom k tomu, aby sme povedali, keď majú v správe náš majetok, aby zisk z neho použili na jeho rozvoj. Jednoznačne musíme povedať: Dosť natŕčaniu ruky smerom k mestu. To je základná pointa. V tom súhlasím s pánom primátorom, že mesto má ďalšie dôležitejšie funkcie. Keď táto oblasť už neprináša mestu zisk, tak nech aspoň neťahá ďalšie zdroje," povedal Burák. Podľa neho by turistická ubytovňa mala suplovať nedostatok ubytovacích kapacít v meste. Náhradu hotela. Priklonil by sa k vstupu investora, ktorý by zväčšil ubytovacie kapacity a zlepšil ich štandard: "Zisk by potom mohol investovať do stratových položiek do vleku a údržby. Nie som však proti tomu, aby to prevádzkovala naďalej Slávia. Robia čo môžu žiadajú o granty z ministerstva školstva. No tie môžu vyjsť a nemusia. Viem aké je to u nás s cestovným ruchom, preto nečakám, že tu príde niekto a dá do toho milióny. "

Mesto sa so Sláviou dohodlo na prvom kroku. Je ním inventúra majetku, aby sa vyšpecifikovalo čo je mestské a čo ich. "Od toho sa potom môžeme odraziť, a budeme rokovať o ďalšom prevádzkovaní ubytovne a vleku. Pozitívom už je, že sme začali rozprávať o tejto problematike," konštatoval Burák.

"Nám ide hlavne o to, aby sa z tohto areálu nevybrali iba hrozienka. Vyzerá to tak, že záujem je o prevádzkovanie ubytovne. Keď sa však nebude rekonštruovať možno vyjde jedna k jednej. Čo sa týka samotného vleku, je stratový a máme obavy, že keby bola zmluva o nájme uzatvorená s niekým iným, tak by sa to zdevastovalo ako vo Svidníku, kde nie je vlek v prevádzke. My tu robíme dobrovoľne a zadarmo," povedal Korady. TJ Slávia má jedného plateného zamestnanca a prevádzku areálu zvládajú ako-tak pokrývať. Ubytovňa poskytuje 44 lôžok. V roku 2003 bola vyťažená iba na 16 percent. Minulý rok to bolo okolo 22 percent. Mimo sezóny je využitá prevažne na ubytovanie robotníkov.

"V minulosti sem chodievali Maďari a Poliaci. Teraz sú už náročnejší. Preto by bolo treba investovať do ubytovne okolo pol milióna korún na zrekonštruovanie hlavne sociálnych zariadení," dodal. Podľa Koradyho je vlek po dobe životnosti už štrnásť rokov, ale tým, že nemá stanovený počet motohodín, je prevádzkyschopný.

"Rekonštrukcia, ktorá by predĺžila jeho životnosť o ďalších dvadsať rokov by stála dva až tri milióny korún. Výstavba nového by stála 14-16 miliónov. Za peniaze TJ sme vyškolili ďalších trinásť vlekárov."

Zaujímalo nás aké sú finančné nároky TJ voči mestu.

"My vieme v akej finančnej situácii je mesto, preto chceme v spolupráci s jeho vedením vypracovať projekty a žiadať granty z EÚ. Dôležité je, aby bol spracovaný komplexný projekt, z ktorého by sa vychádzalo pre konkrétne športoviská. TJ ako občianske združenie môže žiadať prostriedky iba z ministerstva školstva pod ktoré spadá," povedal Korady. Pre tento rok žiadali 700-tisíc, neboli však úspešní. Dodal, že pôvodne podľa zmluvy malo mesto dávať dve percentá ročne z jeho spravovaného majetku na údržbu čo predstavuje cca 100- tisíc.

"Dohodli sme sa, že prostriedky na údržbu zabezpečíme my z našich tržieb. Takže mesto údržbu nefinancuje. V roku 2003 dalo 195-tisíc na zakúpenie ratraku, v minulom roku desať tisíc na revíziu lyžiarskeho vleku,"

pripomenul.

TJ Slávia odoporúča, aby sa celý areál Pod vlekom rozvíjal v rámci prímestskej rekreačnej oblasti.

Do konca minulého roka si Stropkovčania lyžovanie neužili. Ani začiatok tohto nenaznačuje, že sa to tak skoro zmení.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš