Štedrým dňom. Ako povedal tajomník tlačového odboru Úradu metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi na Slovensku Michal Džugan, na Slovensku sa hlási k Pravoslávnej cirkvi okolo 80
Administratívne sa Pravoslávna cirkev delí na dve eparchie - prešovskú a michalovskú. Podstatne väčšia je prešovská, kde narodenie Spasiteľa slávia práve v týchto dňoch. V michalovskej však už vianočné sviatky majú zväčša za sebou. S migráciou obyvateľstva vznikli i mnohé cirkevné obce na strednom a západnom Slovensku. Na juhu žijú aj pôvodní veriaci, ktorí si zachovali pravoslávie pod vplyvom niekdajšej srbskej kolonizácie. V Komárne je jediný pravoslávny kláštor (monastyr) Položenia rúcha Presvätej Bohorodičky, v ktorom pôsobia mnísi.
Pravoslávni veriaci nemávajú tradičnú polnočnú sv. omšu. Takzvané Veľké povečerie sa môže slúžiť aj skôr, podľa zvykov vo farnosti. Pravoslávni veriaci na Štedrý deň dodržiavajú prísny pôst bez mäsa a mliečnych výrobkov, na večeru sa podávajú oplátky, ovocie, zemiaky, fazuľa, kapustnica s hubami bez klobásy, na stole by nemal chýbať med a cesnak, v niektorých regiónoch je aj ryba.
Po Štedrom dni, teda 7. januára, slávia pravoslávni podľa Džugana sviatok narodenia Spasiteľa, v sobotu sviatok Zbor presvätej Bohorodičky a 9. januára si pripomínajú prvomučeníka Štefana.
V krajinách bývalého Sovietskeho zväzu je okolo 200 miliónov pravoslávnych veriacich, v Poľsku asi jeden milión. V Česku, kde štatistiky udávajú asi 40 tisíc pravoslávnych veriacich, treba k sláviacim prirátať aj niekoľkotisíc ukrajinských robotníkov. Juliánsky kalendár si uchovala srbská i jeruzalemská cirkev. Niektoré cirkvi, ako grécka, cyperská, alexandrijská, albánska a bulharská slávia Vianoce už podľa nového štýlu, ale aj tam existujú značné skupiny veriacich, ktoré sa pridržiavajú starého kalendára. V USA a na celom území západnej pologule sa pravoslávni veriaci prispôsobili Gregoriánskemu kalendáru.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
