sa prišli rozlúčiť skokom na gumenom lane.
"Tento Silvester si vďaka skoku budem určite pamätať. Výlet na Štrbské Pleso je účelový, prišli sme len kvôli tomuto skoku. Už som robil paragliding, teraz chcem vyskúšať bungee jumping, adrenalín má niečo do seba," vyznal sa Michal zo Starej Ľubovne krátko po tom, ako si vyšliapal schody na vežu skokanského mostíka K-120.
Krátko sa vydýchal a už začala procedúra príprav. Traja jump-mastri z Krokus extrem sport team ho poučili, navliekli do špeciálneho "postroja" a už stál na malej plošinke s hĺbkou pod sebou. Odznelo počítanie a povel "jump!". O pár minút sa v okienku veže opäť zjavila Michalova vysmiata tvár. "Paráda! To je presne ono. Celý čas som mal otvorené oči a hlavou mi preblesla otázka, či ma to lano fakt nad zemou zabrzdí. Vidieť, ako sa približujú stromy a zem, to je ten skutočný adrenalín!," netajil sa nadšením.
Jeho skok sledoval aj Jozef z Liptovského Mikuláša. Trochu ťažšie sa mu dýchalo a veru začal aj meniť farby. Napokon však strachu nepodľahol a skočil aj on. "Niežeby som veľmi chcel, ale dostal som skok ako darček od priateľky, tak som tu," sucho poznamenal. Keď skok absolvoval, bol z neho iný človek, samý úsmev a radosť. Nakazil ňou aj dvojicu Bratislavčanov, ktorí si prišli spríjemniť Silvestra. "Mám strach z výšok a teraz som rád, že som to prekonal. Ešte väčšiu radosť mám z toho, že skočil aj môj 13-ročný syn," povedal hrdý skokan - otec.
Trojica chalanov z Krokus extrem sport team je na búrlivé reakcie tých, ktorí skočia, zvyknutá. "Sú rôzne skupiny skokanov. Tí prví sú pevne rozhodnutí, že skočia, druhí zas podľahnú davovej psychóze a nechajú sa ku skoku vyhecovať," tvrdí jump-master Peter.
Vraj najzaujímavejšie je sledovať, ako ľudia zvádzajú boj s vlastným strachom a reakcie, keď ho dokážu prekonať. "Keď človek stojí na plošine a vidí tú hĺbku pod sebou, zvádza vnútorný boj. Väčšina však skočí. Boja sa najviac tí, ktorí veľa rozmýšľajú," hovorí so smiechom.
Na Štrbskom Plese patrí skok na gumenom lane k miestnym atrakciám už vyše desať rokov. Ročne si príde vlastnú odvahu odskúšať okolo 500 ľudí. Skokani absolvujú takmer 50-metrový let z výšky 63 metrov, trvá približne dve sekundy. Adrenalín si na vežu chodia zažiť rôzne skupiny ľudí, najmladší skokan mal 9 rokov, v tandeme s dospelým skákal aj 5-ročný chlapec, najstarší odvážlivec mal 67 rokov. "Ja sa priznám, že som neskočil, keď začali odpočítavať, roztriasli sa mi kolená. Potom ma to mrzelo, nevedel som si odpustiť, že som strach neprekonal," povedal pán, ktorý sa prišiel pozrieť, ako si adrenalínový zážitok vychutnávajú tí odvážnejší. "Tak toto je tá pravá rozlúčka so starým rokom! Človek sa cíti voľne, slobodne, má chuť lietať. Dúfam, že ten pocit budem fixovať celý ďalší rok," dodal ďalší k odvážnych skokanov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
