70 rokov. Hrišovčania za posledné obdobie pamätajú aj rok, keď sa v dedine nenarodilo ani jedno dieťa.

"Mladí utekajú z našej obce do sveta kvôli práci. Veľa ich, aj keď iba sezónne, pracuje v zahraničí. Ďalší pracujú mimo regiónu, napríklad v Košiciach alebo v Bratislave," popísal hrišovský starosta Emil Jánošík jeden z dôvodov, prečo je v obci z roka na rok menej mladých. Tento pokles demografického vývoja sa odráža aj na prevádzke miestnej materskej školy. "V roku 1993 sa nám narodilo v obci 8 detí. Odvtedy to má iba klesajúcu tendenciu. V roku 2003 a 2004 to bolo po jednom dieťati. Ale v roku 2002 sa však nenarodilo ani jedno dieťa," popísal E. Jánošík.

Momentálne hrišovskú škôlku navštevuje trinásť detí. Jej prevádzku v ďalších rokoch však starosta nevidí ružovo. Obec dokonca kvôli zachovaniu materskej školy urobilo pri prijímaní novej učiteľky kompromis. Vo výberovom konaní uprednostnili uchádzačku, ktorá do hrišovskej škôlky prihlásila svoje dieťa. Ako však vyplýva z rozprávania starostu, Hrišovce pamätajú aj lepšie časy. "V sedemdesiatych rokoch sme postavili budovu dnešnej materskej školy. Vtedy som bol poslancom. Spomínam, mali sme problém umiestniť v tomto zariadení všetky hrišovské deti," zaspomínal si E. Jánošík na "zlaté" časy.

"Rozpočet pre materskú školu na budúci rok je 606-tisíc korún. Je to málo, tento rok a vlani sme mali rozpočet o 40-tisíc korún viac. Rozmýšľame o dofinancovaní z obecného rozpočtu," upresnil E. Jánošík. V hrišovskej škôlke pracujú teraz tri pracovníčky. Obec však chystá znižovanie stavov, jednak kvôli peniazom ale aj kvôli tomu najdôležitejšiemu chýbajúcim deťom.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš