Československej armády. Posledné dve menované sa mali, podľa slov primátora a vedúceho Školského úradu, formálne zrušiť, ale v skutočnosti len pričleniť k susedným školám (Májové námestie, resp. Odborárska). Táto téma rezonuje verejnosťou.

Po tom, čo došlo k zrušeniu ZŠ Čsl. armády, ozvali sa jej rodičia a pedagógovia. Primátor Milan Benč konštatoval, že táto ZŠ je problémovou školou, keďže jej školská rada nebola schopná zvoliť si riaditeľa. Prvá voľba bola napadnutá a mesto ju nechalo opakovať z dôvodu údajného porušenia zákona (Benč: "Uchádzači predložili svoje projekty, ale jedna členka Rady školy ich zverejnila medzi pracovníkmi. Tým bol porušený príslušný zákon. S radou školy som sa preto v tejto veci stretol. Záverom nášho spoločného stretnutia bolo opakovanie celého procesu voľby."). Druhá voľba sa skončila "remízou". Paradoxne riaditeľku zvolili na tretí pokus až deň po tom, keď bolo rozhodnuté o zrušení školy a jej pričlenení k Odborárskej. Stala sa ňou Mgr. Ľubica Kohániová (jeden z protikandidátov odstúpil s odôvodnením, že škola sa ruší), ktorej mandát potvrdilo pondelkové MsZ. Pôvodne jej mal trvať iba do konca školského roku. Situácia sa však vyvinula inak.

So spomínanými rozhodnutiami nesúhlasili ani pedagógovia a rodičia žiakov ZŠ Čsl. armády (čomu sme sa v Korzári podrobne venovali). Aj keď faktom je, že sa ozvali až po tom, čo bola škola zrušená, tvrdiac, že o tom nevedeli. Poukázali na ekonomické argumenty svojej a susednej školy. Informácie z radnice potvrdili, že k zrušeniu Čsl. armády a jej pričleneniu k Odborárskej (a nie naopak) pristúpili na základe spomínaných výberových konaní na riaditeľa ZŠ. K tomuto bodu sa však ešte vrátilo zastupiteľstvo na pondelkovom zasadnutí. Zúčastnilo sa ho aj početné množstvo (odhadom 70 ľudí) učiteľov a rodičov nesúhlasiacich so zrušením ZŠ Čsl. armády. MsZ udelilo slovo aj predsedníčke rady školy Viere Hrabkovej. Tá zdôraznila, že plnoorganizovaná škola na Ulici Československej armády má 720 žiakov v 29 triedach (priemer 25 žiakov na triedy) a do roku 2010 sa nepredpokladá pokles pod 24 žiakov nad triedu. Takisto má dobré ekonomické výsledky i podmienky na kvalitný výchovno-vzdelávací proces. Škola je podľa Hrabkovej zapojená vo viacerých projektoch, má aj alternatívne formy vyučovania a tenisové stredisko. "Doposiaľ nám nie je zrejmé, ako došlo k zrušeniu základnej školy Československej armády, keď dôvodová správa sa o tom nezmieňuje," povedala predsedníčka Rady školy a vyjadrila nádej, že poslanci "pochopia naše požiadavky". Znovu tvrdila, že nikto z učiteľov a rodičov o rušení, či zlučovaní školy nevedel: "My sme o tom naozaj nevedeli. Ani naše vedenie, ani Rada školy, ani nikto z rodičov nevedel o tom, že sa dačo chystá."

Poslanci náporu rodičov a učiteľov zo ZŠ Čsl. armády podľahli a verejne si sypali popol na hlavu. "Domnievam sa, že pri rozhodovaní o tejto škole sme pochybili," povedala napríklad poslankyňa Katarína Ďurčanská, inak pracovníčka Krajského školského úradu, a vymenovala dôvody: rušenie neodporučila školská komisia, nevyjadrila sa k nemu Rada školy, škola nie je zadĺžená a "poslanecký zbor pri rozhodovaní nemal komplexné informácie". Dala návrh na zrušenie pôvodného rozhodnutia. Takýchto vystúpení bolo v rozprave pred zrakmi desiatok občanov viacero. Napokon MsZ rozhodlo o tom, že zrušenie ZŠ Čsl. armády zruší, a teda ostane v tomto prípade všetko po starom (netýka sa to rušenia Sládkovičovej, 17. novembra a Zimnej). Občania odmenili poslancov, ktorí hlasovali za tento návrh tak, že všetkých 29 prítomných bolo za (!), spontánnym potleskom a hneď na to zasadačku mestského úradu opustili.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš