NAPÍSALI STE NÁM - REAGUJETE - VAŠE LISTY
Vedia poslanci prešovského parlamentu za čo hlasujú?
Rušenie štyroch základných škôl v Prešove vyvolalo vlnu nevôle rodičov a učiteľov. Kým v prípade ZŠ Sládkovičova, 17. novembra a Zimná sa s tým rodičia chtiac-nechtiac zmierili, na štvrtej ZŠ Čsl. Armády to rodičov poriadne pobúrilo (v petícii, ktorú dostal predseda Prešovského samosprávneho kraja je okolo 900 podpisov). Dozvedeli sa o tom prakticky až po tom, ako jej zrušenie (prepáčte zlúčenie so ZŠ Odborárska) odklepli poslanci mestského parlamentu. Primátor mesta Milan Benč novinárom povedal (Korzár, 7. 12.), že to prerokovala rada školy, mestská školská rada atď. Ako to mohla rada školy prerokovať, keď ju o takej maličkosti, akou je zrušenie školy, nikto neinformoval? Vedia poslanci mestského zastupiteľstva, že v tomto bode de facto porušili zákon?
Vo všeobecnosti sa rušia školy, ktoré sú neperspektívne, majú málo žiakov, zlé ekonomické a finančné hospodárenie a pod. V Prešove sme „takí frajeri", že si dovolíme rušiť školu, ktorá bola ešte na jar tohto roku označená ako perspektívna, tzn., že minimálne v nadchádzajúcich piatich rokoch mala mať táto škola budúcnosť. I vďaka tomuto označeniu bola zaradená medzi jedenásť škôl, ktoré podávali projekt na získanie financií z programu Budovanie a rozvoj školskej infraštruktúry z fondov Európskej únie na celkové zateplenie v objeme 33 miliónov korún. Z materiálov daných na zastupiteľstvo 29. novembra (termín zrušenia školy) vyplýva, že z 11 projektov bol „jeden" úspešný, o ostatných sa „zatiaľ" nerozhodlo. Ten jeden úspešný bol projekt podaný ZŠ Čs. armády. Netvrdím, že mesto malo automaticky získať tieto financie, keďže z nedostatku zdrojov bol projekt zaradený do zásobníka projektov. Bola tu však reálna (!!!) šanca, ktorú poslanci šmahom ruky zamietli a primátor sa pod to podpísal. Novinárom tvrdil, že „projekt platí. Na ministerstve je odkonzultované, že keď školy zlúčime pod jedno vedenie, nič sa na projekte meniť nebude" (Korzár, 7. 12.).
Na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja to vidia ináč. V odpovedi, ktorú som na tento problém dostala, vyplýva: „Uvedený prípad je potrebné dať preskúmať právnikovi. V zásade však platí, že akékoľvek zmeny týkajúce sa žiadateľa alebo subjektu v pôsobnosti žiadateľa (v tomto prípade ide o zánik, resp. zlúčenie ZŠ s inou školou, ktorá nemá nič spoločné s podanou žiadosťou) majú vážny dopad na posudzovanie žiadosti a na platnosť jej údajov a príloh. Zmeny sa týkajú mnohých príloh dokumentácie žiadosti, takže predbežné stanovisko právnika bude také, že mesto Prešov bude musieť podať žiadosť opakovane."
Smernica ministerstva školstva hovorí, že rušiť sa majú školy so zlým hospodárením, s nízkym počtom žiakov, resp. s nepriaznivým koeficientom počet učiteľov v pomere k počtu žiakov. O spomínanej škole to ale ani zďaleka neplatí. Všetky uvádzané fakty vychádzajú v prospech zrušenej, nie susednej školy. Ak o týchto argumentoch poslanci vedeli, ako mohli tak jednoznačne zrušiť perspektívnu školu?
Jediným argumentom mesta je, že na škole v predchádzajúcich dvoch kolách nebol zvolený riaditeľ. Nebudem hľadať dôvody prečo. Škola však riaditeľku mala - poverená vedením bola predchádzajúca riaditeľka, ktorá bola vo funkcii 14 (!) rokov. Prečo potom primátor pre TV Markíza tvrdil, že s „vedením druhej školy sa lepšie komunikuje???" Akokoľvek, bude zaujímavé sledovať túto školu i naďalej. Budúcnosť ukáže, kto a prečo mal taký eminentný záujem na jej zrušení.
Iveta Benková, rodič žiaka
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
