výnimku a naopak, na pestevnej činnosti si zakladajú. V poslednom období sa zameriavajú najmä na zmenu štruktúry lesov. Zatiaľ čo doposiaľ boli dominantné v levočských lesoch smreky, dnes sa do popredia dostávajú borovice a listnaté stromy. J. Tancár to zdôvodňuje tým, že zmiešané lesy sú stabilnejšie a teda súčasne odolnejšie voči kalamitám.
Kalamita tento rok zničila v Levoči časť lesov, ktorá bola pod vplyvom rozličných faktorov poškodená už v minulosti. "Našou snahou je v súčasnosti meniť drevinové zloženie lesa. Polovica lesa v našej firme je taká, ktorú tohtoročná, ale aj predošlé kalamity poškodili len veľmi málo. Veľmi veľkým rozsahom sa tu snažíme dostať listnaté dreviny, taktiež borovicu. Borovica ako drevina je tu veľmi známa, ide o ekotyp spišskej borovice. Nástupom suchých rokov i globálneho otepľovania je borovica ako drevina odolnejšia voči týmto vplyvom, čiže vedome ju vnášame do plôch našich lesov, ktoré boli už postihnuté a nahrádzame smrek práve týmito drevinami," vysvetľuje riaditeľ lesov.
Preferovať budú teda borovicu a listnaté stromy. Zmiešaný les sa totiž perspektívne
ukazuje ako stabilnejší voči všetkým nepriaznivým vplyvom, ktoré naňho pôsobia. "Obnova lesa by mala byť teda čo najoptimálnejšia. Mám obavy, že ak nepôjdu financie na lesy a budeme v tomto smere odkázaní len sami na seba, či vôbec budeme mať v budúcnosti aspoň taký les, ako bol doposiaľ. Ochranári tvrdia, nech si príroda poradí sama, ja však s týmto tvrdením nesúhlasím, nie som jeho zástancom. Tým, že žijeme v civilizovanej krajine, gro je v ľuďoch. Preto je tu nevyhnutné rovnako odborné ako aj ekonomické zázemie," dodáva riaditeľ levočských lesov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
