Hornozemplínskej knižnici. Poviedky i básne, žena a muž a pritom obe knihy sú o pocitoch, zážitkoch, ľudských túžbach...
V Oáze sa zišlo niekoľko desiatok ľudí, ktorí prišli zaželať literárnej novote Bitanstva abo jak še žilo u Reviščoch, všetko naj. Je to už štvrtá kniha z rúk Tomáša Sabovíka, ale prvá, ktorú napísal vo veľkorevištianskom nárečí. Ako k tomu došlo? "Prvú knihu som napísal o storočnici vranovského futbalu. Písal som to narýchlo, bola oslava a potom som sa venoval politickému fejtónu. Napísal som dve knižky fejtónov." Pôvodným povolaním učiteľ 25 rokov pracoval ako šéfredaktor Vranovských novín. "Keď som prišiel domov do môjho rodiska Veľkých Revíšť, ľudia mi vraveli: Tomáš, veď napíš niečo do novín aj o nás! Vravím im: Vy tu máte také nádherné príbehy, že o vás napíšem knižku. Aj som na to zabudol, ale v roku 1998 jeden chlapec od nás, Dušan Hevery, napísal slovník veľkorevištianskeho nárečia. Vtedy som považoval za povinnosť napísať túto knižku," spomína T. Sabovík.
Ako vraví, jeho generácia prežila fantastické obdobie: "Narodili sme sa v Slovenskom štáte, prešli sme sčasti kapitalizmus, potom ľudovú demokraciu i budovanie socializmu. V týchto obdobiach sa odohrali nádherné príhody, ale i dramatické a tragické. Ja som v knižočke chcel však poukázať na veselosť. Napríklad poviedka Trantavaja. Chodili presvedčovať do družstva. Pre moju generáciu to je samozrejmosťou, mladým táto doba už nič nehovorí. Poviedočka Jama na vapno zase hovorí o tom, že sme ako deti chodili pomáhať pribudovaní. Bolo to obdobie veľkej výstavby po vojne."
Súčasný penzista, hoci na to svojou vitalitou a mladistvým humorom vôbec nevyzerá, chystá aj ďalšiu knižočku o rodákoch pod názvom Reviščane, kde poukáže na 4 alebo 5 osôb, ktoré sa najviac pričinili o rozvoj obce. Predseda MNV, riaditeľ štátneho majetku, učiteľ, divadelný ochotník. "Okrem toho tam budú aj moje osobné zážitky, ako v knižke Bitanstva. Lebo to všetko je autentické, pri tom všetkom som bol." Krstným otcom knihy Bitanstva bol redaktor Slovenského rozhlasu Štefan Varga, s ktorým Tomáš Sabovík sedel v jednej lavici na jedenásťročenke v Sobranciach. Tradične, ako pri predošlých autorových dielach, napísal doslov aj tomuto "krstniatku".
V Hornozemplínskej knižnici predstavila v ten istý deň svoju druhú knihu básní Vranovčanka Ivana Hricová - Krištová. Túto 28-ročnú matku dvoch synov, štvorročného Dáriusa a trojmesačného Šimona, k vytvoreniu knihy Hlasné tichá inšpirovala pedagogička Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Slavomíra Očenášová - Štrbová. Autorka sa s ňou pozná zo slovenských recitačných akcií. Cez ňu sa dostala aj k akademickému maliarovi, tiež pedagógovi banskobystrickej univerzity Jaroslavovi Uhelovi. Ilustrácie do zbierky Hlasné tichá vytváral "na mieru", po prečítaní básní. V súčasnosti originály obrázkov zdobia foyer Hornozemplínskej knižnice vo Vranove nad Topľou. V knihe je 70 básní, ktoré vypovedajú o najskrytejších pocitoch I. Krištovej a jej rozhovoroch so sebou, svetom a hlavne s Bohom.
Prečo Hlasné tichá? "Čím viac sa človek zahlbuje do seba, tým je jeho vnútorné ticho hlasnejšie," vysvetľuje výber názvu knihy autorka. Jej láska ku knihám sa prejavila aj pri krstení jej "literárneho dieťatka". Nebolo pri tom šampanské, ani podobné veci, lebo ako vraví: "Kniha by sa takto ničiť nemala. Potom ju rovno môžeme hodiť do koša." Prezradila, že má doma pripravené nové básničky, ktoré plánuje v budúcnosti vydať, tentoraz pre deti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
