vedia, že hoci nežijeme v seizmicky mimoriadne aktívnej oblasti, zemetrasenie tu v minulosti už bolo.

So zmienkami o zemetrasení sa stretol pri svojej bádateľskej práci aj tatranský historik Ivan Bohuš. "Občas som v dobovej tlači natrafil na zmienky o zemetrasení, ale boli to zvyčajne len opisy nepatrných záchvevov. Také výraznejšie bolo v Tatrách v roku 1662. Asi o sto rokov neskôr sa mu začal pripisovať väčší rozsah a význam, než v skutočnosti malo, dokonca sa vytvorili legendy o tom, že v jeho dôsledku sa Slavkovský štít znížil o tristo metrov," povedal Ivan Bohuš.

Na základe výskumu historických prameňov zistil, že takú silu zemetrasenie mať nemohlo. Aj zápisy Juraja Buchholtza z vychádzky na Slavkovský štít z roku 1664 potvrdili, že z vrcholu mohol padnúť len kameň rozmeru väčšieho "džberu. "Senzáciechtiví ľudia vyrobia pohromu aj z ničoho," dodal I. Bohuš.

Autor: kim

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš