zásobovanie pitnou vodou na východe Slovenska je deficitné. Zdroje končia životnosť. Poukázal aj na problém povodní, ktoré spôsobujú zmeny klimatických pomerov. "Sme svedkami toho, že niektoré obce na východe Slovenska aj dvakrát do roka zaleje voda," povedal. Pritom vláda SR podľa poslanca z roka na rok dáva menej financií na protipovodňovú prevenciu a viac na odškodňovanie a likvidáciu povodňových škôd. "To treba otočiť," povedal.
Podľa Jaduša sa požiadavka v tejto oblasti odhaduje na 100 miliárd korún, pritom v tomto roku bolo na protipovodňovú prevenciu v štátnom rozpočte 200 miliónov korún a v návrhu na budúci rok je 80 miliónov Sk. "Táto suma nikoho nespasí, situácia je kritická," zdôraznil. Uviedol, že mal možnosť nahliadnuť do mapy povodňami ohrozených oblastí a najkritickejšia je situácia na východnom Slovensku. Upozornil, že aj akademická obec je toho názoru, že vo výskume sa tiež robí málo. Navrhuje sa, aby sa pri obci Svinia zameral výskum na spôsob správania sa vody a následne sa navrhli opatrenia. Skonštatoval, že v súčasnosti má protipovodňovú prevenciu na starosti Štátny vodohospodársky podnik, ktorý veľa betónuje a rozširuje korytá, pritom protipovodňové opatrenia sa musia robiť hlavne na horných tokoch, lebo zadržiavať vodu dole, je bez efektu. Poukázal tiež na skutočnosť, že orba sa neraz robí po svahu, čoho výsledkom je, že sa splavuje orná pôda. Poslanec Jaduš sa venoval aj situácii vo Vysokých Tatrách, pričom konštatoval, že síce popadali stromy, ale les sa dá obnoviť, lebo príroda si vie poradiť. Spomenul rok 1870, keď kalamita zničila 6 miliónov kubíkov dreva, čo je dvakrát viac ako teraz.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
