účasti ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca hovorili najmä o zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti VÚC a výhľadoch do roku 2005. Tiež o záväzkoch a pohľadávkach, ktoré sú teraz na pleciach VÚC, hoci ani dlhy za rok 2002 nie sú vysporiadané. "Keď sme v roku 2002 prebrali nemocnice, tvrdil som, že pri systéme, aký existuje, sa budeme od prvej sekundy zadlžovať. Tieto záväzky vznikli objektívne, nie vinou samosprávnych krajov a musí sa to riešiť," uviedol prešovský župan Peter Chudík.
Mimochodom, nemocnice v Prešovskom kraji majú ku koncu septembra dlhy vo výške 479 miliónov korún. V rámci Slovenska bol v roku 2002 dlh 9 miliárd, o rok neskôr 4,9 miliardy a tento rok sa odhaduje 2,1 miliardy korún. "To bola najťažšia diskusia. Vláde budeme predkladať na vedomie materiál o vývoji dlhov v štátnych zdravotníckych zariadeniach a následne ho budeme dopĺňať aj o dlhy v zariadeniach pod VÚC. Zadlženosť poklesla výrazným spôsobom a odhaduje sa, že v tomto roku sa zníži na polovicu. Je tu požiadavka županov a ja si myslím, že oprávnená, aby štát napomohol v nejakej miere oddlžiť nemocnice aj po roku 2002, ide teda o dlhy, ktoré vznikli v roku 2003."
Ďalšou témou bola diskusia o možnosti získať prostriedky zo štrukturálnych fondov pri transformácii nemocníc na neziskové organizácie, akciovky, alebo iné právne subjekty. Minister Zajac potvrdil, že v interpretácii vo vzťahu k štrukturálnym fondom sú isté problémy. Podčiarkol, že bude musieť iniciovať rokovanie s ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja, aj ministerstvom financií a hľadať riešenia. "Ide o to, aby sa ujasnilo, kto a kedy môže o fondy žiadať. Pozabudlo sa na to, že po roku 2006 mnohé zdravotnícke zariadenia už nebudú príspevkové."
Najviac však rezonovala otázka možnosti odložiť exekúcie po januári 2005. Vláda schválila novelu zákona o zdravotných poisťovniach a poskytovateľoch, v ktorej je návrh, aby nemocnice, ktoré sa budú transformovať, boli chránené pred exekúciami. "Zariadenie nebude možné transformovať, pokiaľ sa z neho budú vyťahovať peniaze cez exekúciu. Vláda však neuvažovala o tom, aby chránila aj regionálne zdravotnícke zariadenia, ale myslím si, že o tom by sa malo v parlamente diskutovať. Župani by si mali vylobovať, aby poslanci predložili taký návrh zvýšenej ochrany. Podľa môjho názoru je to dôležité, ale zatiaľ taký návrh nezaznel," pripomenul minister zdravotníctva. Neskrýval však, že prijatie takéhoto zákona je na hrane ústavnosti.
Napriek všetkému je vraj optimistom a ako povedal, verí, že nepotrvá dlho a nemocnice na Slovensku budú plusové. Tiež poznamenal, že sa včera stretol so županmi tretíkrát v priebehu dvoch rokov. Včera vraj pochopil, že by mali diskutovať častejšie a sám si uložil záväzok, že to bude aspoň raz za štvrťrok.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
