dni v Bratislave?" pýta sa Prešovčanka Iveta Kurtyová. Zároveň vysvetľuje, že má päť a polročného syna, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý. Narodil sa s vrodenou chybou pažeráka a mozgu. "Je sondovaný gastrostomickou sondou priamo do bruška, čiže jeho strava musí byť mixovaná. V piatok 1. októbra som si pri jeho prebaľovaní všimla, že Lukášovi chýba priesvitný umelohmotný vrchnák zo sondy. Hneď mi napadlo, že ho prehltol, lebo sa správal, akoby mu niečo v krku prekážalo. O dva dni na to začal kašlať, nadmerne slintal a mal zvýšenú teplotu."

V pondelok so synom zašla k pediatrovi: "Pani doktorka Lukáškovi predpísala antibiotiká, zároveň vypísala lístok na chirurgické vyšetrenie. Synček mal však aj napriek antibiotikám stále teplotu a z vývodu na krku mu začali vytekať husté zelené, zapáchajúce hlieny. Niečo ako hnis. Chvíľami prestával dýchať."

Pani Kurtyová zobrala syna a išla s ním na pohotovosť na Sekčov. Skončil na detskej klinike. "Tam Lukáška liečili na diagnózu infekcia dýchacích ciest. Krk mu však stále robil problémy. Nemohla som sa mu ho ani dotknúť. Nikto však nevenoval pozornosť môjmu tvrdeniu, že prehltol vrchnáčik. O dva dni nás prepustili domov."

Peripetie pani Kurtyovej však pokračovali, znova zvýšená teplota, vytekanie hnisu: "Pri odsávaní som narážala na vrchnáčik, bola som istá, že ho má Lukáško v krku," sťažovala sa. Opäť pohotovosť a opäť príjem na detskú kliniku. Cudzie teleso však nezistili, ani napriek tomu, že v celkovej narkóze sa pozreli sondou do Lukáškoveho krku. "Zase mu nasadili antibiotiká, tentokrát ich dvojkombináciu do žily. Opätovne skonštatovali, že ide o bronchitídu. Čo z toho, že bol liečený, keď vrchnáčik mal stále v krku a to bola hlavná príčina jeho zdravotného stavu, ale nikto ma nepočúval. Bola som z toho zúfalá. Žiadala som, aby sa spravilo CT krku, ale povedali mi, že by to boli zbytočné náklady."

Keď už Iveta Kurtyová vedela, že bude aj druhýkrát prepustená s Lukáškom domov bez toho, aby mu vrchnáčik z krku vybrali, zatelefonovala do Bratislavy do Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou. "Povedali mi, zoberte malého a príďte."

V pondelok 18. októbra bol malý Lukáš Kurty prijatý v bratislavskej nemocnici. V utorok ráno mu urobili ezofagoskopiu, to isté vyšetrenie, ktoré už Lukáško absolvoval v narkóze v Prešove na oddelení ORL. Nález bol jednoznačný: bolo zistené cudzie teleso. "Keď mi oznámili, že vrchnáčik bol presne tam, kde som ho cítila pri odsávaní hlienov, mala som v očiach slzy," hovorí Kurtyová. Vo štvrtok už Lukáška prepustili z bratislavskej nemocnice domov. Vrchnáčik bol z krku preč. "Lukáško je zase tým chlapčekom ako predtým, je veselý a šťastný," vydýchla si mama.

Čo na to vedenie Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove? Riaditeľ Peter Biroš pani Kurtyovej oznámil, že na základe jej ústnej sťažnosti ustanovil na prešetrenie komisiu, zo záverov ktorej vyplynulo, že postup prednostu Detskej kliniky Jána Kovaľa komisia hodnotí ako medicínsky nesprávny. "Aj keď konzílium krčných lekárov na detskom oddelení nepotvrdilo cudzie teleso v pažeráku, malého pacienta mal sa ihneď odoslať na ORL oddelenie za účelom odborného vyšetrenia"."

Ďalej v stanovisku stojí: "Nevyšetrenie celého úseku pažeráka bolo podľa vyjadrenia primára ORL oddelenia kvôli technickým obmedzeniam. Primár pred vami konštatoval, že zdravotné ťažkosti budú pretrvávať, preto vám navrhol, aby ste dieťa dali vyšetriť na vyššom pracovisku mimo Prešova."

Nad týmto konštatovaním pani Kurtyová iba nechápavo krúti hlavou: "Nie je to pravda, primár Straka mi nič neodporúčal. Do Bratislavy som sa vybrala z vlastného uváženia zo strachu o život môjho syna. Ak je to tak, ako hovorí, prečo ma s Lukáškom do nemocnice v Bratislave neodporúčal, či rovno neposlal sanitkou?"

Riaditeľ Biroš sa vo svojom stanovisku zaoberá aj prístupom primára ORL oddelenia: "K postoju Slavomíra Straku komisia dospela k záveru, že nepostupoval medicínsky správne, ak sa odvolával na inštrumentárium, ktoré nemal k dispozícii pri zákroku. V žiadnom prípade nemalo dôjsť k technickému obmedzeniu z nedostatku potrebného inštrumentária. Bolo jeho povinnosťou ako primára oddelenia mať prehľad o lekárskych nástrojoch na pracovisku. Pri ich nedostatku bol povinný tieto si včas zabezpečiť formou požiadavky na riaditeľstve."

Stanovisko riaditeľa prešovskej FNsP J. A. Reimana je teda jednoznačné: "Sťažnosť kvalifikujeme ako opodstatnenú." V závere stanoviska sa uvádza, že riaditeľ Biroš v Zmysle Zákonníka práce písomne vytkne MUDr. Jánovi Kovaľovi a MUDr. Slavomírovi Strakovi ich nesprávne konanie.

Lukáškova mama si však stále kladie množstvo otázok, na ktoré hľadá odpoveď. "Čo by sa bolo stalo, keby som na vlastnú päsť a na vlastné náklady nebola išla do Bratislavy? Ako dlho by Lukáško dokázal problémy zvládať? Keby sa stalo, že by bol zomrel, aká by bola diagnóza, že ide o zdravotne ťažko postihnuté dieťa?"

Pozastavuje sa i nad faktom, že v prepúšťacej správe z prešovskej Detskej kliniky je napísané, že vrchnáčik nenašla v stolici, v druhej zase, že Lukáš nezvracia. "Keďže môj syn nemá spojený tráviaci trak, nemôže predsa zvracať, a tiež som predsa nemohla nájsť vrchnáčik v jeho stolici."

Uvažuje i nad tým, že ak sa v Bratislave spravilo rovnaké vyšetrenie ako v Prešove, ako mohol byť jeden nález pozitívny a druhý negatívny. "Tiež, prečo som za pobyt v prešovskej nemocnici ako matka päť a polročného dieťaťa platila, a v Bratislave nie. Má azda zdravotne ťažko postihnuté dieťa menšiu hodnotu ako dieťa zdravé?"

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš