Slovenska sa môže popýšiť aj raritou - ako jediná sa venuje meraniu ozónu. Ten síce v jesenných a zimných mesiacoch "šarapatu" nerobí, denné spravodajstvo o stave ozónovej vrstvy je zaujímavé až od polovice marca, aj tak deň čo deň v pravidelných intervaloch putujú z gánovskej stanice do vzduchu rádiosondy.
"Trikrát denne vypúšťame rádiosondu, ktorá meria teplotu, tlak a vlhkosť vzduchu, smer a rýchlosť vetra až do výšky 40 kilometrov. Namerané údaje spektofotometer spracuje a vyhodnotí, zavedieme ich do mapy a vysielame do svetovej siete," približuje realitu sledovania celkového množstva ozónu Miroslav Chmelík, vedúci pracoviska aerológie a merania ozónu v Gánovciach.
Podľa jeho slov s vypúšťaním rádiosond majú v Gánovciach skúsenosti, veď týmto spôsobom pracovali prakticky od začiatku, teda od roku 1951. Údaje pre meranie ozónu začali spracovávať až v roku 1993. "Dnes je to úplne iné. Kedysi vážili sondy dve kilá, tie súčasné vážia 25 dekagramov, sonda je zavesená pod meteorologickým balónom. Vyletí až do výšky 40 km a trvá jej to takmer poldruha hodiny, letí rýchlosťou 5 metrov za sekundu," približuje prácu s rádiosondami Miroslav Chmelík.
Smeje sa, keď si spomenie, ako staré ťažké sondy niekedy po skončení svojho "poslania" prekračovali hranice, občas zaleteli až k Jadranskému moru. "Alebo si ich fantastovia mýlili s UFO," spomína Miroslav Chmelík. Tie dnešné, miniatúrne, jednoducho po skončení poslania vo vzduchu končia, balón praskne a sonda padne k zemi.
"Je pravdou, že oproti situácii spred dvadsiatich rokov vychádzajú hodnoty ozónu horšie možno o päť percent, ale ozónová vrstva sa už ďalej nepoškodzuje," optimisticky konštatujú meteorológovia z Gánoviec.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš