roky na poste hlavy mesta podarilo a čo nie? Čo čaká mesto v ďalšom období? Odpoveď nielen na tieto otázky, ale aj na ďalšie súvislosti týkajúce sa prešovskej mestskej samosprávy sme hľadali u predsedov poslaneckých klubov v mestskom zastupiteľstve. Ako prvého sme oslovili Milana Berdisa, predsedu klubu HZDS - SDĽ. Tento klub má siedmich členov. Šiesti poslanci sú členmi SDĽ, rovnako ako primátor Milan Benč, siedmy Ivan Benko kandidoval ako nezávislý, klub HZDS - SDĽ zastupuje aj v mestskej rade. HZDS vlastného poslanca nemá, obsadilo funkciu prednostu mestského úradu. Klub HZDS - SDĽ spolupracuje v rámci mesta Prešov s klubom KDH, opozične sa vyhranila štvorkoalícia ANO, DS, SDKÚ a Smer. Predseda poslaneckého klubu HZDS - SDĽ JUDr. Milan Berdis je poslancom a členom mestskej rady druhé volebné obdobie, predtým pôsobil na finančnom a plánovacom odbore radnice. Je členom Strany demokratickej ľavice, pracuje v súkromnom sektore.
Prvá otázka, ktorú dostanú všetci predsedovia poslaneckých klubov, je všeobecná. Ako hodnotíte prvú polovicu volebného obdobia?
- Keď sme vstupovali do tohto volebného obdobia, tak som vedel, do čoho ideme, keďže jednak som bol poslancom a v minulosti som pracoval na mestskom úrade. Problematika bola jasná, vedel som o tom, čo sa bude presúvať v rámci prenosu kompetencií, či už originálnych, alebo prenesených. Vedel som, že to nebude jednoduché. Potvrdilo sa to, takže výsledky toho, čo sa splnilo či nesplnilo v prvej polovici, by som si vedel predstaviť aj priaznivejšie. Avšak situácia z hľadiska financií je taká, aká je, a nie je príliš priaznivá. Takže ak to beriem z tohto objektívneho pohľadu, možno povedať, že pri tých podmienkach, ktoré boli, môžem vyjadriť spokojnosť.
Samotná SDĽ nemá väčšinu v mestskom parlamente. Vznikla takpovediac koalícia s klubom KDH. Ako hodnotíte túto spoluprácu dvoch ideovo odlišných strán na úrovni zastupiteľstva?
- Výsledky volieb boli dané a bolo potrebné zabezpečiť fungovanie mestského zastupiteľstva, takže sa hľadala prijateľná forma. Uzatvorili sme zmluvu o koexistencii s KDH, kde sme si povedali, že tým, že volebné programy boli tvorené pre mesto a výrazne sa nelíšili, budeme sa snažiť zabezpečiť fungovanie mestského zastupiteľstva, mestskej rady i orgánov v mestských podnikoch, tak aby to nehatilo rozvoj mesta. Ak mám hodnotiť z osobného pohľadu, je pravdou, že sme ideovo úplne inde, avšak ak je - obrazne povedané - diera na chodníku, tak je jedno či vládne pravica, alebo ľavica, dieru treba zaplátať. Preto považujem vzťah medzi oboma zoskupeniami za dobrý. Boli určité hlasovania, kde sme sa nevedeli zhodnúť úplne, ale ten pôvodný zámer, aby zastupiteľstvo bolo funkčné, aby nedochádzalo k jeho zablokovaniu, sa naplnil.
Veľká prešovská koalícia sa sama hlási k opozícii voči klubom HZDS - SDĽ a KDH. Sú v nej dvaja poslanci za Smer, ktorý v blízkej budúcnosti bude minimálne úzko spolupracovať s SDĽ. Myslíte, že ešte dôjde v nasledujúcom období k nejakým preskupeniam síl, z uvedeného dôvodu?
- Od štvorkoalície som očakával tvorivejší prístup k rokovaniam. Isteže musia plniť určitú funkciu opozície, no nie za každú cenu, z princípu byť proti, čo vo viacerých prípadoch prejavili. Ak to prejavila štvorkoalícia, pravdu povediac som myslel, že aspoň tí dvaja členovia zo Smeru, ktorí predsa len sú na inej pozícii z pohľadu doprava a doľava, budú hlasovať inak. No v tomto prípade vždy poctivo hlasovali tak, ako hlasovala celá štvorkoalícia. Aký bude vývoj, či dôjde k preskupeniu síl, to je dosť otázne. Predpokladám, že orgány SDĽ i Smeru odsúhlasia zlúčenie týchto dvoch strán a potom by prichádzala alternatíva hľadať spôsob kooperácie. Keďže poslanci z radov SDĽ sú vo väčšom počte než poslanci Smeru, malo by to byť tak, že by mali prejsť do nášho klubu. Avšak je to zatiaľ predčasné.
Závisí to na nich dvoch?
- Práve to som chcel povedať, že aj keby došlo k zlúčeniu strán, oni môžu ostať v pôvodnom klube, ak sa jednoducho nestotožnia s prácou nášho klubu HZDS - SDĽ. My ich nasilu dostať nemôžeme. A zase aby sme sa my nejakým spôsobom chceli včleniť do klubu štvorkoalície, to vôbec nepovažujem za priechodné. Postoje nás a štvorkoalície sú diametrálne odlišné, teda to je nepravdepodobné.
Považujete ako predseda klubu HZDS - SDĽ v mestskom zastupiteľstve za naozaj problematické, že primátorom je človek z radov SDĽ, teda nie vládnej strany? Je to problém napríklad pri komunikácii so štátnou sférou, ministrami? Pociťujete to?
- Nedá sa povedať, že to nepociťujeme. Vždy je optimálnejšie, keď je primátor z vládneho zoskupenia, pretože i keď tá závislosť samosprávy na štátnom rozpočte je iná než bola v minulosti, ale predsa je lepšie, ak je z vládneho zoskupenia. V tomto prípade sme očakávali, že nám pomôže koaličný partner KDH. Myslím si, že minimálne v dvoch prípadoch sa to aj potvrdilo. Naopak, čo som trošku sklamaný, je to, že pred voľbami na mítingoch kandidáti na primátora hovorili, že aj keď nebudú zvolení, budú vyvíjať činnosť, ktorá by smerovala k rozvoju mesta. A dá sa povedať, že zástupcovia štvorkoalície ako keby mali snahu brzdiť, aby tie peniaze do mesta došli.
Znamená to, že je horšia komunikácia medzi obvodným úradom, kde je prednostom kandidát štvorkoalície na primátora Štefan Kužma, a mestským úradom?
- K tejto veci sa neviem objektívne vyjadriť, pretože pri takých rokovaniach nie som. Isteže optimálnejšia by bola komunikácia, keby boli primátor i prednosta z jedného zoskupenia. Pretože tie záujmy predsa len nie sú totožné, keďže každý máme v tomto prípade odlišný názor na vec.
Ďalšia otázka je opäť spoločná pre všetkých predsedov poslaneckých klubov. Aké sú, podľa vás, za tie dva roky najväčším kladom a záporom pôsobenia nového primátora?
- Z pohľadu nášho volebného programu sme uvítali, že sa postúpilo, hlavne tohto roku, keď sa rozostavali byty. Teda riešenie bytovej otázky z hľadiska výstavby nájomných bytov, hoci ten zámer bol podstatne iný, avšak zmena podmienok nás donútila, že sa musel tento zámer prehodnotiť. No aj aktivitou primátora sme dostali tohto roku časť dotácie na vyfinancovanie výstavby, takže sa rozbehla. To je jedna z kladných vecí. Myslím, že aj úlohy naviac, ktoré vyplynuli z titulu prenosu kompetencií na úseku školstva, boli zvládnuté. Školstvo v meste funguje, aj keď s finančným deficitom. Bola to vážna úloha a neprejavila sa negatívne na činnosti mesta, takže to je ďalší plus. Osobne som očakával, že sa viac vykryštalizujú vzťahy k výstavbe priemyselného parku. Tie ostali v takej pozícii, že momentálne pracujeme s dvomi alternatívami. I keď ja som dosť realistický, myslel som, že sa podarí získať viacej zdrojov z fondov Európskej únie. Toto však nie je len otázka činnosti úradu, lebo projekty vypracované boli, žiadosti odišli, ale také zdroje ktoré by boli pre mesto významné, zatiaľ nedošli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
