otvorili svoju náruč Ferkovi a Lenke z detského domova, ktorí mali za sebou trpkú skúsenosť týraných detí. O tri mesiace neskôr sa stali ich pestúnmi. O rok sa rodina rozrástla o ďalších dvoch chlapcov - bratov Paľka a Tomáša, tiež z detského domova. V živote tejto dnes už sedemčlennej rodiny sa striedali radostné, ale aj menej šťastné chvíle. Už čoskoro ju však čaká veľmi smutná udalosť. Po tom, čo ich nedávno opustil Paľko, ktorý sa vrátil k svojmu biologickému otcovi a išiel študovať architektúru do Bratislavy, na budúci rok musí rodinu opustiť aj Ferko (20).
"Ferko v tomto školskom roku maturuje. Podľa zákona o pestúnskej starostlivosti nás musí opustiť. Buď si nájde niekde byt či podnájom, alebo skončí v azylovom centre. Klopala som už na všetky možné dvere a žiadala o pomoc, aby nemusel odísť, ale zákon je nekompromisný. My nemáme peniaze na to, aby sme mu zabezpečili nejakú garsónku. Prídavky, ktoré na deti dostávame, im ukladáme na vkladnú knižku, ale nedá sa z toho usporiť majetok. Do 18 rokov sme dostávali na Ferka 2800 korún. Od 18 ich dostáva už on. Podľa zákona dieťa musí odísť z pestúnskej rodiny buď po dovŕšení 18 roku života, po dokončení jeho školskej dochádzky alebo po ukončení štúdia, ktorým sa pripravuje na budúce povolanie. Neviem si však predstaviť, že skončí v azylovom centre. Celé tie roky sme ho vychovávali, venovali sme jemu aj ostatným našim deťom veľa lásky a teraz musí odísť niekde medzi bezdomovcov či zlodejov. Trhá mi to srdce. Je to kruté, aj voči tým deťom. Prečo vláda nerozmýšľa aj nad osudom týchto detí a nie iba nad nepodstatnými zbytočnosťami?," pýta sa bezradne V. Hricková.
Litera zákona je nekompromisná. Podmienkou je, že po tom, čo Ferko zmaturuje, musí odísť z pestúnskeho domu. "Ferko od nás nechce odísť. Raz mi dokonca povedal, že ak musí opustiť náš dom, radšej bude stanovať na dvore, ako by mal ísť do azylového centra. Nikdy som sa nezmierila s odchodom Paľka a pri pomyslení na to, že odíde aj Ferko, je mi ťažko na srdci. Ja s manželom s tým však nič neurobíme," hovorí so smútkom dlhoročná pestúnska mama.
Napriek smutnému obdobiu manželia Hrickovci prežívajú aj šťastné chvíle. S odchodom Paľka im v ich srdci ostalo miesto pre ďalšie dieťa. Už sú to takmer dva mesiace, čo do ich rodiny pribudla nová dcérka, deväťročná Olinka. "Vzali sme si ju z detského domova kdesi pri ukrajinských hraniciach. Ihneď sa stala miláčikom rodiny. Nemali sme špeciálne podmienky. Chceli sme iba dievčatko do 10 rokov a splnilo sa nám to. Hoci nám ešte beží trojmesačná predpestúnska starostlivosť, už dnes s manželom vieme, že sa o ňu chceme starať i naďalej. Olinka je zlaté dievčatko, ale mala veľmi smutný osud. Jej biologickí rodičia, hoci mali iba ju, sa o ňu nestarali. Vyrastala vo veľmi zlých pomeroch, nad ktorými by nejedno oko nezostalo suché. Cítiť, že potrebuje lásku a ľudskú blízkosť, lebo sa doma cítila veľmi osamotená," dodáva V.Hricková, ktorá nikdy neoľutovala, že sa rozhodla otvoriť náruč opusteným deťom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
