prvýkrát v Šarišskej galérii svojou druhou samostatnou výstavou fotografií s názvom Podoby krajiny. Fotografovaniu sa venuje "iba" štyri roky. Vo svojej tvorbe sa snaží o zachytenie neobyčajných krás v zdanlivo obyčajnej krajine. Pastvou pre jeho objektív sa stala krajina Spiša a Šariša, Pienin a Tatier.
"Som samouk. Z môjho pohľadu je to ušľachtilý koníček a perfektný relax. Ide o to, že keď to človeka chytí, zvykne tomu zostať verný. Keď si obľúbite určité miesto, tak sa naňho vraciate. Pri mojich návratoch hľadám vždy nové svetlo alebo nový dojem a náladu, ktoré to miesto vyžaruje. Vždy ma dokáže niečím novým prekvapiť. Takéto takmer magnetické miesta sú napríklad v okolí Spišskej Kapituly. Ono je to podmienené históriou aj geografickým usporiadaním, ale zaujímavé na tom je, že členitosť Slovenska poskytuje výborné podmienky na fotografovanie," povedal M. Suchý.
Systematicky pracuje na určitom zachytení objektov prostredníctvom svetla a vytvára tematické cykly.
"Veľmi rád fotím vodu. Mám k nej zvláštny vzťah, upokojuje ma. Snažím sa zachytávať odraz svetla na kameňoch, a vtedy sa vytvára dojem, ako keby tá voda hrala všetkými farbami. Takto vzniká cyklus, ktorému sa dlhodobejšie venujem - Poézia vody. Pozostáva z toho, že všetky potoky premenúvam na zlatý, dúhový, podľa toho ako pôsobia, a sú to stále tie isté miesta." Spiš ho priťahuje v kontinuite s históriou. Podľa neho sa tam dajú nájsť skvostné kompozície, kde harmonizuje príroda s dedičstvom, ktoré tu zostalo. Najobľúbenejšie ročné obdobie nemá.
"Každé má svoje čaro. Myslím si však, že jeseň je u mňa fotograficky najviac pertraktovaná. Asi tou svojou farebnosťou a melanchóliou poskytuje najlepšie zádumčivé scenérie." Z dňa si na fotografovanie vyberá najčastejšie ráno. "Vtedy sa najviac prejavuje náladovosť krajiny. Sú to veľmi krátke okamihy, kedy sa dá urobiť pekný záber." Okrem prírody fotografuje aj ľudovú architektúru. Túto oblasť tvorby však zatiaľ verejne neprezentoval.
Fotí zásadne na klasický film. "Momentálne sa ani neplánujem venovať digitálnej fotografii. Táto klasická cesta mi prináša uspokojenie. Je to úcta k fotografii na papieri chemickou cestou. Nikde sa neplaším, nerobím dokument, kde uznávam si našla digitálna fotografia svoje fantastické miesto a jednoznačne prevalcovala klasiku. Očakávanie, čo vyjde z daného záberu zohráva podstatnú úlohu spomínaného uspokojenia z fotografovania."
Fotograf Suchý sa snaží hľadať miesta, ktoré ešte neboli nafotené. Často ho niečo zaujme v rokline. Otázkou je, ako sa tam dostať? "Nie som extra športový typ, ale mám priateľa s ktorým spoločne zlaňujeme. On ma drží na lane, kým si postavím statív. Prináša to so sebou rôzne humorné situácie, ale inak by som sa na tie miesta nedostal." Pre ochotu podstúpiť kvôli záberu aj isté riziko, si svoju daň vyžiadal úraz kolena a následná operácia menisku. "S fotografickým záberom v oku som sa posúval na zľadovatelej ceste a potom si už nič nepamätám. Našťastie si to odniesla iba noha." Výstava potrvá do 14. novembra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
