Klima, Ukrajinka Erika Šebik, ale aj iní profesionálni fotografi. V týchto dňoch sa tam otvorila unikátna výstava fotografií starého Prešova z obdobia konca 19. a začiatku 20. storočia.
V prvej fáze ide o 99 kolorovaných a zväčšených reprodukcií originálnych fotografií, či dobových pohľadníc zo súkromnej zbierky. "Kolekciu vyše 500 fotografií mi daroval môj priateľ Alexander Kernaševič, ktorý už vyše tridsať rokov žije v Bratislave. Nápad usporiadať výstavu sa rodil postupne a teraz je na svete. Až do januára 2005 sa budú kolekcie postupne obmieňať a verejnosti sú dostupné vo všetkých priestoroch Átria," uviedol majiteľ penziónu a organizátor výstavy Jozef Balenčin.
Odborný garant výstavy, historik z Prešovskej univerzity Peter Švorc, poznamenal, že Prešov mal niekoľko kvalitných a známych fotografov. Napríklad rodinu Divaldovcov. No aj menej známych, ktorých fotografie sa, žiaľ, nezachovali, alebo ostali pre verejnosť neznáme.
"Prešov prešiel mnohými zmenami, hoci nie takými radikálnymi, ako vidiek. Na tejto kolekcii je mimoriadne najmä to, že na viacerých záberoch sú zachytené miesta, na ktoré sa nepamätajú ani mnohí starí Prešovčania. Niektoré miesta už ani neexistujú. Dominujú tu zábery námestia, alebo Hlavnej ulice spred 80 až 120 rokov," pripomenul Peter Švorc na okraj vysvetlenia k niektorým záberom z kolekcie.
Upozornil napríklad na Neptúnovu fontánu v centre mesta v prvotnej podobe, ktorá sa rokmi menila. Len málokto vie, že kedysi fungovala ako jedna z desiatich cisterien na úžitkovú vodu. Až neskôr nadobudla ozdobnú funkciu. Popri mnohých záberoch na centrum mesta, na ktorých vidieť ulice a fasády meštianskych domov vyniknú aj také, na ktorých je aj pohľad do dvorov, ktoré odhaľujú trochu zo súkromia obyvateľov.
Zaujímavá je aj radnica zo začiatku 20. storočia. Možno aj preto, lebo na zábere sú zachytené i ženy idúce na trh, čo nie je typické pre vtedajších fotografov. Možno tu sledovať aj akúsi premenu odevov, ktoré sa z vidieckych menili na mestské. V kolekcii je tiež záber na fotoateliér Divaldovcov na mieste súčasného OD Tesco, alebo na poštu na pozemku dnešného hotela Dukla. Fascinujúce sú aj fotografie jednej z desiatich cisterien na vodu z roku 1911.
"Bola niekde pri starom Tuzexe a voda sa do nej vháňala z Kumštu veľmi dômyselným systémom, ktorý fungoval 500 rokov. Mňa zaujali aj fotografie kina Olympia na Svätoplukovej ulici, kde je dnes komplex služieb, ale aj na železničnú stanicu so starou lokomotívou. V kolekcii sme našli aj záber fotený zrejme z kostolnej veže na centrum mesta a dokonca aj s letiacim dvojplošníkom. Najprv sme debatovali, či ide o šťastie, alebo šikovnosť fotografa, alebo ako dlho musel na takýto záber čakať. Keď sme ju ale zväčšili, zistili sme, že lietadlo bolo dokreslené. Asi chcel niekto upozorniť na to, že v Prešove sú aj lietadlá."
Síce v menšom počte, ale predsa sú v zbierke zastúpené aj fotografie z medzivojnového obdobia.
A kto je Alexander Kernaševič? Ako sám o sebe vraví, rodený Prešovčan z Pavlovičovej ulice žijúci v Bratislave. Má tu však veľa priateľov a rád sa do Prešova vracia. No a ako sám tvrdí, len čo sa blíži na východ, už zaťahuje. Zaujímalo nás, ako sa k zbierke dopracoval. Koľko rokov to trvalo?
"Môj otec bol pravoslávny farár a zbieral pohľadnice. Ako chlapec som začal zbierať najprv známky a potom fotografie slovenských pamiatkových miest. Medzi nimi aj zábery z Prešova, čo bola moja srdcová záležitosť. Postupne z toho vznikla zbierka, ktorú som sa odhodlal ukázať s pomocou priateľa Andreja Balenčina Prešovčanom," podelil sa s nami o spomienky A. Kernaševič.
Zberateľskej vášne sa ešte nevzdal. Na zahraničných cestách stále nachádza ďalšie dobové fotografie. Naposledy vraj objavil záber z 1.republiky, ako slovenské légie mašírujú na koňoch od kostola sv. Mikuláša cez korzo smerom ku gréckokatolíckemu chrámu. Nuž, taký je náš rodák, inak stavebný inžinier, Alexander Kernaševič. A jeho odkaz pre Prešovčanov?
"Je to nádherné mesto a ja ho milujem. Dúfam, že aj vy. Sú tu zákutia, ktoré nenájdete nikde vo svete. Keby sa ľudia lepšie pozerali a popustili uzdu fantázii, v niektorých bránach starých meštianskych domov by videli aj prvky, aké sú charakteristické pre Benátky. Napríklad dvor prešovského zvonára, kde dnes sídli Pamiatkový ústav."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš