rodinu nechám napospas pri zbieraní zemiakov. Bola som presvedčená, že taká vážna vec - ako zber zemiakov bez diskusie je - sa nemôže zaobísť bezo mňa. Ešte dodnes mám v živej pamäti minuloročnú jeseň. Čo krok, to vrece zemiakov, čo meter, to hodina drahocenného času, čo deň, to jedna štvrtina role vykopaná. A to sme boli na našej dedovizni všetci. Ako si, oni, chúďatá, poradia bez maminej pomoci a jej starostlivého pohľadu nad správnym zatrieďovaním zemiakov. Veľké - biele vedro, sadba červené vedro, drobné plechové vedro a zhnité za hlavu. Pekne po poriadku sme vlani svorne plece pri pleci zbierali našu úrodu a zhromažďovali ju do sýpok, a či vlastne do pivnice.
Takto a podobne som rozhutovala, kým ma rýchlik unášal ďaleko, ďaleko... Na opačný koniec republiky. Prvý deň na školení prebehol hladko, dokonca sa mi neskromne zazdalo, že sme čosi aj pochopili. Večer som si na izbe našla intímnu chvíľku a nenápadne vytočila z mobilu svojej rodine. Ani v najsmelších snoch by mi nenapadlo to, čo mi moji najdrahší zvestovali: "Mami, všetko je O.K. Nič sa neboj, dnes poobede sme 'zmákli' celú roľu, zemiaky sú už v pivnici." Nezmohla som sa na jediný rozumný argument. Pocit blaha, pýchy nad šikovnosťou rodiny i akési zahanbenie, že so mnou im to išlo vlani pomalšie ako dnes bezo mňa, ma opantával do konca školenia. Pri návrate domov moja prvá cesta neviedla do obývačky skontrolovať, či je dobre utretý prach, ale rovno do pivnice, kde prebehla liečba šokom. V kúte pivnice bola učupená nenápadná kôpka stredne veľkých zemiakov, ktorá dala by som čestné slovo - sa na mňa vyzývavo vyškierala. Komentár, ktorý by bolo v takej chvíli vhodné vysloviť, dlho neprichádzal. Patovú situáciu zachránil môj syn excelentným výrokom: "Mami, nie je podstatné, že malá kôpka stredne veľkých, podstatné je, že za jedno popoludnie!"
Júlia Hubeňáková, Nová Ľubovňa
Dajte si pozor na podvodníkov!
Nedávny príbeh z Kežmarku, pri ktorom na "šikovnosť" podvodníka doplatila pracovníčka záložne, ma vrátil v spomienkach do nedávnej minulosti. Brigádovala som v obchodom centre ako pokladníčka v popoludňajšej zmene. Večer po devätnástej hodine prišiel k pokladni sympatický mladý muž, platil tri veci približne v sume 47 korún. Najprv vytiahol päťtisícovku, zaplatil, ja som mu vydala. Potom chcel tú päťtisícovú bankovku nazad. Zrejme ma poplietol, lebo pri večernom odovzdávaní tržby som bola v mínuse. Tie peniaze som, pochopiteľne, musela vrátiť, pretože mám podpísanú hmotnú zodpovednosť. Tak som s plačom odišla na políciu, hoci som si bola vedomá, že už tam aj tak nič nezmôžem. Mimochodom, v obchode som pracovala dva mesiace, takže moja výplata šla vlastne pre podvodníka. Je to smutné, že ľudia, ktorí sa chcú poctivo uživiť, doplácajú na podvodníkov, ktorí tu majú raj.
Čitateľka z Kežmarku
Autor: POPRAD
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
