futbal. Martin Dlugolinský si z tejto trojice vybral ako prvé lyžovanie. Keď neskôr menil školské lavice za študentské, vymenil aj športové odvetvie a začal sa aktívne venovať volejbalu. A keď si o pár rokov na to začal zadeľovať čas medzi zháňanie vysokoškolských skrípt, štúdium a iné aktivity, aj volejbal sa postupne vytratil.
"Po skončení strednej školy som hľadal nejaký šport, v ktorom by som mohol pokračovať ďalej a ktorý by mi vyhovoval. Tým, že som šiel študovať na fakultu telesnej výchovy a športu, mal som možnosť dozvedieť sa viac o tom, čo som si vybral. Zameral som sa na skialpinistiku," začal rozprávať mladý športovec.
Vášeň k tomuto horskému športu v ňom skrsla celkom nenápadne, ale rozhorela sa v silný, nehasnúci plameň. S lyžovaním problém nemal, veď prvé svahy zjazdil už ako dieťa. Vďaka otcovi pochytil aj základy horolezectva. "Otec sa kedysi venoval lezeniu, často ma brával so sebou. Potom som si urobil horolezecký kurz a začal som spoznávať Tatry. Zistil som, že turistika je v zime omnoho jednoduchšia na lyžiach ako len tak. Skialpinistika ma upútala, podľa mňa je to najkrajšie spojenie športu a prírody. Lenže tento šport je u nás ešte len v plienkach. Aj keď na Slovensku sú borci, ktorí patria medzi svetovú špičku, stále sa tomuto športu u nás venuje len veľmi málo ľudí."
Martin Dlugolinský teda rozšíril rady nadšencov, ktorí spájajú svoj život s horami prostredníctvom športu. Stal sa súčasťou sveta spleteného z krehkých vzťahov medzi človekom a prírodou. Postupne pridával skúsenosť ku skúsenosti, aby všetky mohol zužitkovať priamo v teréne.
"Asi po troch rokoch som začal chodiť s reprezentačným trénerom Petrom Šperkom ako jeho parťák na preteky s reprezentantmi. Veľa som sa od nich naučil. Vtedy moje výkony ešte zďaleka neboli také dobré, aby som sa mohol s nimi porovnávať," priznáva M. Dlugolinský.
Silná túžba zvládnuť viac ho však stále hnala dopredu a napokon sa mu podarilo dostať až do širšieho výberu reprezentácie. Sľubne rozbehnutú kariéru však nemohol dotiahnuť do úspešného konca. "Mal som úraz. Spadol som v Nízkych Tatrách. Dolámal som sa a musel som prestať s aktívnou činnosťou," stíšil hlas pri spomienke na chvíľu, ktorá v jedinom okamihu zmenila veľmi veľa. Nehoda, ktorá spôsobila zlomené kosti, však nedokázala zlomiť jeho dušu. O rok už opäť stál na lyžiach a dokonca sa mu podarilo premeniť účasť na skialpinistických pretekoch v B-kategórii na víťazstvo.
Lenže život mladého športovca sa začal uberať iným smerom. "Všetko sa začalo rapídne meniť. Keby som bol pokračoval ďalej v aktívnej činnosti, mal som v úmysle odísť do zahraničia. Urobil som si kurz inštruktora lyžovania, lebo som si chcel zarábať športovou činnosťou, byť v horách a zároveň aj trénovať. Keďže to som už nemohol, musel som hľadať nejaké iné riešenie. Po úraze som sa pridal ku kamarátovi Ferovi Krafčíkovi a začali sme spolu trénovať deti. Medzitým som sa oženil, prišli deti a hodnoty v mojom živote sa zmenili. Po skončení s aktívnym pretekaním som dostal možnosť aj od vtedajšieho reprezentačného trénera Petra Kubaška trénovať juniorov ako reprezentačný tréner, ale pre neskoršie rodinné povinnosti som musel, dúfam, že dočasne, aj s touto aktivitou prestať," usmieva sa M. Dlugolinský.
S odstupom času sa aj na osudný okamih díva s nadhľadom a dokáže objektívne zhodnotiť minulosť. "Myslím si, že skialpinizmus je jeden z najťažších športov vôbec, lebo okrem náročnosti horského terénu pri ňom zohráva úlohu aj počasie. Často sa stáva, že práve kvôli počasiu vznikajú rôzne problémy, padanie lavín, či zablúdenie v hmle. Dobrý skialpinista však vie, kedy stačí, pozná svoju hranicu. Ja som to prešvihol a dopadol som tak, ako som dopadol," otvorene priznáva športovec.
Okúsil skutočnú školu života a cenné skúsenosti, ktoré získal, teraz rozdáva ďalej deťom. Ako tréner triatlonu ich učí presadiť sa nielen vo svete športu. A možno aj siahať na méty, ktoré on už nedosiahne. "Kedysi som možno mal väčšie ambície, ale to človeka prejde. Keď niektoré z detí dosiahne niekedy niečo a bude to aj moja zásluha, bude to pre mňa aj istým zadosťučinením. Naši zverenci už teraz získali viaceré majstrovské tituly. Budem sa aj naďalej venovať triatlonu a deťom, už aj kvôli tomu, že mám vlastné deti, ktoré rastú a vidím, že bezcieľné behanie po uliciach nemá význam. Pár tréningov do týždňa zvládne každé dieťa a navyše to formuje aj charakter a osobnosť," dodal M. Dlugolinský.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
