rokov, v okresoch Spišská Nová Ves a Gelnica je služobne najstarším obvodným riaditeľom.
J. Kačír nastúpil ku polícii v roku 1975 a ako s úsmevom spomína, zažil príhody, ktoré si určite zaslúžia prívlastok zaujímavé. Počas policajnej kariéry zažil spoločenský prevrat a vystriedal tri policajné uniformy. Dodnes má doma odloženú prvú policajnú čiapku, veľkú ako tanier, ktorá sa nápadne podobá tým, ktoré nosievali naši "sovietski priatelia". "K polícii som nastúpil ako 22-ročný mladý muž, najprv som začínal ako pomocník vtedajšej VB. V rámci vtedajších zákonov som nesmel slúžiť v blízkosti môjho trvalého pobytu. Moje prvé pôsobisko bolo v Jelšave," spomína rodák z Jelšavy.
Jelšava bola vtedy sídlom magnezitovej fabriky, ako hovorí policajný riaditeľ, mal dojem, že sa tam stretli všetky slovenské kriminálne živly. Na dôvažok, v tomto meste sa nachádzali kasárne so sovietskymi vojakmi, a ako je známe, naši východní susedia sa radi dívajú na dno pohárika. "Bitky, výtržnosti a vlámačky boli na dennom poriadku," hovorí J. Kačír. Kladný vzťah k rodnej hrude, túžbu po domove ponímame poväčšine ako frázu. J. Kačír aj keď bol od svojho rodiska vzdialený iba niekoľko desiatok kilometrov na Gemeri. Bol však skalopevne rozhodnutý vrátiť v policajnej uniforme domov. "V roku 1980 som sa oženil a odvtedy pracujem ako policajt na Spiši," pokračuje vo svojom rozprávaní.
Stať sa policajtom túži takmer každý malý chlapec. J. Kačír priznáva, že aj on v detstve túžil po tomto povolaní a nikdy neoľutoval, že sa dal na policajnú dráhu. "Je pravda, že sa častejšie stretávame s tými horšími ľuďmi. Nikdy som však neoľutoval, že som sa stal policajtom. Je to veľmi zaujímavá práca. Človek sa zdokonalí v psychológii a naučí sa spoliehať sa v prvom rade sám na seba. Napríklad pri vlámaniach, či iných trestných činoch musí policajt naozaj pohnúť rozumom a vyčítať z miesta činu čo najviac. Pri vypočúvaniach zase musí zvoliť takú taktiku, aby od podozrivého či svedkov získal čo najviac informácii. Hlúpi a silní na polícii neobstoja. Každý, kto sa rozhodne pre policajnú uniformu, myslím si, musí mať vyššie IQ. Pokiaľ si spomínam, hlúpych do polície nikdy neprijímali," konštatuje policajný riaditeľ z Nálepkova.
Hovorí sa, že povolanie ľudí formuje, niekedy až deformuje. J. Kačír je presvedčený, že v jeho prípade to neplatí. Do súkromia si neprenáša policajnú rétoriku a ani policajné spôsoby. Vypestoval si však určitý druh nedôvery a ako hovorí, nikto ho nikdy nedokáže oklamať. "Mám to vyskúšané na mojom synovi. Koľkokrát ma chcel dobehnúť či oklamať, napríklad, keď vedieme odbornú debatu o autách, nikdy sa mu to nepodarilo," s úsmevom konštatuje obvodný policajný riaditeľ.
V našich zemepisných šírkach sa povolanie policajt častokrát skloňuje vo vtipoch, pričom sa naráža na inteligenciu strážcov zákona. J. Kačír je voči takémuto druhu zábavy imúnny, dokonca sa sám na nich zasmeje. Ako študent - policajt dokonca veľmi rád spomína na príhodu, ktorú zažil so svojimi kolegami v zelených uniformách - vojakmi. "Boli sme s mojím spolužiakom na obede a prisadli si k nám dvaja vojaci. Služobne boli oveľa starší od nás. Začali si nás doberať a na rad prišli vtipy o policajtoch. Kamaráta to nahnevalo a vrátil im to aj s úrokmi. Spýtal sa ich, či vedia, prečo nosia policajti opasky na nohaviciach, a oni na to, že nevedia. Kamarát odpovedal, že vraj na to, aby keď im budú vojaci lízať zadky, aby sa mali čoho držať. Vojaci doslova onemeli a mali sme od nich počas celého obeda pokoj," dodal J. Kačír.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
