vyskočí na rovné nohy a svojmu súperovi vráti úder aj s úrokmi. Žiadne drastické bitky sa však nekonajú. To len členovia športového oddielu džuda TJ Mladosť trénujú v telocvični Základnej školy Jarná.
Na desiatky malých zverencov každý utorok a piatok dohliadajú manželia Franickí. Obaja majú s džudom dlhoročné skúsenosti, pre oboch je športom číslo jeden. "Džudu sa venujem od svojich desiatich rokov. Vtedy som ešte ani nevedela, čo to je. Pýtala som sa otca, ale on zrejme tiež nevedel, tak ma poslal, aby som sa šla pozrieť na jeden tréning. Šla som a akosi som pri džude už zostala. Trénovaniu sa venujem od skončenia vysokej školy," zaspomínala si na svoje začiatky Anna Franická, niekoľkonásobná majsterka Slovenska.
Jej manžel Miroslav sa tiež s džudom zoznámil už v detstve. "Ťažko povedať, čím ma džudo upútalo. Bol to v Poprade neznámy šport a keď sa v roku 1974 naskytla príležitosť založiť klub, bola by škoda to neskúsiť. Chodil som vtedy do šiestej triedy. Náš oddiel vznikol v januári a v júni sme už boli na prvej súťaži. Odvtedy sme získali rôzne tituly v kategórii družstiev a každoročne máme aj štyroch piatich majstrov Slovenska v individuálnych kategóriách," dodáva M. Franický.
Spoločný koníček manželom občas priniesol aj vzájomné súboje. "V oddieli som bola jediné dievča, tak som stále zápasila s chlapcami. Myslím si, že aj manželovi som kedysi bola vyrovnanou súperkou a párkrát som ho hodila o zem. Teraz už nie, už nemám toľko síl naňho," smeje sa Anna.
Láskou k džudu neskôr "nakazili" i svojich dvoch synov. Dnes už pätnásťročný Maroš bol v telocvični ešte skôr, než vôbec vedel chodiť. O tri roky mladší Erik si tiež obľúbil džudo veľmi skoro. "Jednoducho sme ich nemali kde nechať, tak chodili s nami. Maroš mal asi tri mesiace, keď sme ho brávali na tréningy a rozprestreli aj s perinkou v telocvični. Erik sa popri nás tiež začal motať veľmi skoro a skoro začal aj trénovať, pretože strašne chcel byť džudistom," vysvetľuje A. Franická a vzápätí dodáva, že džudo vôbec nie je taký tvrdý šport, ako na prvý pohľad vyzerá. "Nie je to taká bitka, že by človek bol doudieraný a samá modrina. Ťažko posúdiť, nakoľko je tvrdý. Gymnastika vyzerá jemne, ale tiež je náročná, keď sa robí vrcholovo. Džudo má však tú výhodu, že ho môžu robiť aj obéznejší ľudia, lebo dokážu tie cviky zvládnuť."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
