útulne, z Rainerovej chaty. V ostatných mesiacoch však prepadol novej vášni, okrem Tatier ho vídať aj na golfových ihriskách. Že by sa nám ostrieľaný horský vlk menil na snoba?
"Neviem, prečo sa v ľuďoch vypestoval mýtus, že golf je len pre akúsi smotánku. Na vlastnej koži som sa presvedčil, že golf môže hrať aj obyčajný človek. Ale priznávam sa, že som tiež ešte pred časom tvrdil, že golf nebudem nikdy hrať, lebo som sa domnieval, že keď sa v ňom točia také veľké peniaze, pre normálnych ľudí to nebude," povedal Kežmarčan. Dnes už vie, že sa vtedy mýlil.
Prvý raz ho na golfové ihrisko zvádzal priateľ z hôr a terajší učiteľský kolega Karol Gurka. Petras sa však dlho bránil, vykrúcal a cúval, ale napokon ho kamarát doslova "uniesol" na odpalisko.
"Bolo to asi pred dvoma rokmi. V tom čase som už vedel, že golf si môže dovoliť aj obyčajný učiteľ, nemusím mať výstroj za 100 tisíc, keď existuje aj za 10 tisíc. Problém bol skôr v tom, že sa mi zdalo, že to je príliš náročné na čas. Ale aj tu som pochopil, že všetko je to len o tom, ako si človek dokáže zorganizovať deň," spomína na svoje počiatočný odstup od golfu chatár.
Ešte aj dnes sa usmieva, keď má opísať svoje prvé reálne stretnutie s hrou. "Najprv sme šli len na driving, kde som skúšal odpaly. Samozrejme, loptičku som pri prvom ani druhom údere netrafil, a tak som dal do ďalšieho taký švih, až som si takmer vykĺbil rameno," hovorí Peter Petras.
Potom začala nenásilná výučba, kamarát mu vysvetľoval, že pri golfe nie je sila zárukou dobrej hry. Naopak. "S každou odpálenou loptičkou vo mne rástla chuť ku hre. Učil som sa, že pri golfe je treba spájať silu a rozum," dodáva Kežmarčan.
Prvá hra na skutočnom greene sa mu vryla do pamäti. "Bolo to predovšetkým o hľadaní loptičiek. Čo úder, to problém, loptička letela do lesa alebo vysokej trávy, proste mimo. A tak sme celý čas len chodili a hľadali loptičky. A ja som sa v duchu pýtal tak toto je ten golf? Nič nerobíš, len sa prechádzaš a hľadáš stratené lopty!" popisuje Peter Petras bezprostredné dojmy z prvej hry.
Neodpadla mu však od chuti. Keď sa mu konečne podaril dobrý úder, začal vnímať hru z iného pohľadu a objavovať príjemné stránky golfu. "Postupne som sa do hry vžíval a začal som chápať iné súvislosti. Pochopil som, že golf nie je o tom byť prvým, či dať čo najrýchlejšie loptičku do jamky. Ide predovšetkým o pohodu. Dnes považujem golf za jednu z najempatickejších hier. Keď totiž idú dvaja priatelia hrať, nesúperia, ale fandia si, podporujú sa navzájom, chcú mať spoločnú radosť z hry. Nedá sa to vari ani porovnať napríklad s futbalom, kde platí len to, aby si čím prv zničil súpera, o to lepší budeš," zafilozofoval si chatár.
Priznáva, že golf sa mu poriadne dostal pod kožu, ale vraj ho ešte naplno neopantal. Rozhodne jeho nová vášeň pre hru neznamená, že by sa z hôr vytratil. "V priemere som na ihrisku tak raz do týždňa. Je to úžasná relaxácia, veď keď hráme deväť či osemnásť jamiek, strávime tam aj štyri hodiny a nachodíme od piatich po osem kilometrov. Nechcem dopadnúť ako niektorí chatári, čo nepoznajú nič iné len chatu a potom im z toho pomaly "šibe" a turistov už nemôžu ani vystáť. Tým, že nie som na chate sústavne, prídem po golfe oddýchnutý, usmievam sa na hostí, mám na nich čas a nie som z nich nervózny. Tá uvoľnenosť, to je aj výsledok golfu," vysvetľuje chatár.
Petra Petrasa golf zaujal aj z iného dôvodu. Vraví, že hra si vyžaduje absolútnu spätosť s prírodou, koncentráciu a uvoľnenú myseľ. "Golf ma naučil aj niečo o živote. Pri ňom som pochopil, že nikdy nič nie je stratené. Keď dáš jednu zlú loptičku, ďalšia ti dáva šancu napraviť zlý úder a dospieť k dobrému výsledku. To platí aj v živote. A naučil som sa aj ďalšej veci keď človek príliš prepadá pocitu, aký je dobrý a ako sa mu darí, okamžite sa všetko otočí. Tá psychologická dimenzia hry je fantastická a dá sa výborne aplikovať na život. Nehrám tak dlho, aby som mohol o golfe veľa rozprávať, ale ja to takto cítim," vyznal sa Peter Petras.
Keď dnes počuje názory, aký je golf drahý a len pre vyvolených, musí sa usmiať. "Ja som dal tento rok na golf určite menej ako ktorýkoľvek fajčiar za cigarety a nepochybne som v porovnaní s ním urobil podstatne viac pre svoje zdravie," uzavrel horal, ktorý prekonal bariéru v myslení a nechal sa zvábiť čarom golfovej hry.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
