odľahčenej muzikálovej komédii hrajú dvaja herci. Obidve prešovské predstavenia odohrala dvojica Martin Nikodým - Jarmila Hittnerová. Ich výkony ocenilo prešovské publikom aplauzom, z východu teda mohli cestovať spokojní. Po druhom predstavení sme sa stretli s oboma protagonistami a porozprávali sa nielen o „Leonovi".

Ako ste dostali k tejto komornej muzikálovej komédii?

Martin Nikodým: „Oslovil ma Rudo Geri, jeden z tvorcov tohto projektu. Vlastne si v tejto postave predstavil mňa a priamo ma oslovil, či by som do toho mal chuť ísť. Súhlasil som."

Jarmila Hittnerová: „S touto produkciou pracujem už dlhšie, asi päť rokov hrám v Mníškach. Spolupráca mi navrhol Marián Vojtek, ktorý bol kedysi hlavný manažér tejto produkcie."

Na javisku ste spolu viac než dve hodiny, takže by ste si nemali navzájom robiť zle. Znášate sa, alebo sú aj nejaké ponorkové javy?

JH: „Myslím si, že ešte nebola príležitosť na ponorkové javy." (Smiech.)

MN: „Nie, nebola. Keď jej chcem nejako prejaviť náklonnosť, tak ju potiahnem za cop, alebo potknem v uličke, aby si ma všimla..."

JH: „A ja mu trhám port a pľujem naňho. Ale nie, zatiaľ je všetko v pohode. Chceli by sme toto predstavenie častejšie hrať, možno potom by došlo aj k tej ponorkovej nemoci."

Robíte aj alternácie krížom, alebo len po dvojiciach?

JH: „Každý s každým. No väčšinou nám to vychádza tak, že hráme spolu s Martinom."

S ktorým partnerom sa vám hrá najlepšie?

JH: „S Vernonom Gershom."

MN: „Mne so Soňou Walskovou."

Pekná diplomatická odpoveď. Martin, vy ste známy slovenskej verejnosti ako televízny moderátor, ale pôvodne ste herec. Takže „Každý má svojho Leona" je vlastne návratom k pôvodnej profesii...

MN: „V podstate áno. Moderátorom som sa stal v období, keď svietila moderátorskej práci zelená, a hereckých príležitostí bolo oveľa menej. Začal som sa venovať moderovaniu, chcel som to robiť, vlastne ma k tomu zavial život."

Herectvo dnes nie je na Slovensku taký lukratívny džob. Hráte v tomto predstavení, obnovili ste spoluprácu s Kopytovcami, máte nejaké ďalšie plány v tejto oblasti?

MN: „Zásadný rozdiel je v tom, že televízia vám nedáva spätnú väzbu. Jediným merítkom v televízii je percento sledovanosti. Nemáte reakciu diváka, tá veľmi chýba. Či sa baví, nebaví, smeje, tlieska. Je to teda pre mňa veľmi dobrá skúsenosť a najradšej by som to skombinoval dohromady. Bol by som rád, keby sa prestalo deliť, že toto je moderátor, toto je herec pozitívnych postáv, toto je herec negatívnych postáv, toto je spevák, ale aby boli označení ako ľudia, ktorí majú vzťah k umeniu."

My to delíme...

MN: „...áno, ľudia si radi škatuľkujú."

Ako je to s vami, ste muzikálová herečka?

JH: „Vyštudovala som operný spev v Bratislave na konzervatóriu a na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. V roku 1987 som sa stala sólistkou operety na Novej scéne. Žiaľbohu, opereta sa zrušila, mala som jediné šťastie, že nie som vyslovene zaškatuľkovaná ako operetná, či operná speváčka, a niečo mi hovoril aj muzikál. Takže nie som v tomto muzikálovom svete až tak stratená, aj keď si myslím, že ľudia už sú tými muzikálmi presýtení."

O muzikále sa hovorí, že je to ľahká múza. Nevnímate to ako krok späť, keď ste z operného spevu prešli k muzikálu?

JH: „Určite nie. Už len z toho dôvodu, ako tu Martin naznačil, že pri operete i muzikáli musí byť skĺbené doslova a dopísmena syntetické umenie. Musíte ovládať hovorenú reč, spev i tanec. Inak nie sú muzikál alebo opereta tým, čím by mali byť."

MN: „Každá robota, ktorá sa robí so srdcom a robí sa dobre a poctivo, je fajn."

Keď robíte v televízii, nechýbala vám takpovediac vôňa divadelných šatní, ten genius loci divadelného prostredia?

MN: „Samozrejme, že áno. Veď len preto som do toho divadla išiel."

Využívate herectvo aj pri svojej práci, pri moderovaní Milionára?

MN: „Áno. Niekedy tam musím vytvoriť drámu a v podstate to musím vedieť zahrať."

V „Leonovi" hráte hudobného skladateľa, ako ste na tom s muzikou?

MN: „Nie som nejako inštrumentálne zdatný, to môžem oficiálne priznať. V divadle to človek vie zahrať, že hrá na klavíri, hoci na klavíri hrať nevie. Viem zahrať akurát tak Elišku a ešte somársky pochod."

U vás to bude zrejme úplne iné...

JH: „Okrem spevu som študovala ešte aj hru na priečnu flautu, teda čo sa týka hudobných nástrojov by nejaká zdatnosť bola, ale priznávam sa, že s pribúdajúcimi rokmi je čoraz menej a menej času na cvičenie."

Chcem sa spýtať vás oboch na postavy, ktoré ste hrali. Stotožňujete sa snimi aj v reálnom živote? Hudobný skladateľ bol síce človekom múzy, ale s racionálnym prístupom. Postava textárky zas bola založená vyslovene na emóciách.

JH: „Rozhodne nie som emocionálne ladená. Už v tomto veku nie, keď som začínala, tak áno. S odstupom času človek prichádza na to, že sa nedá všetko riešiť emóciami. Tu som si tiež musela svoje aj odplakať, aby som splnila všetky požiadavky pána režiséra. Dúfam, že dobre. Situácie riešim skôr s chladnou hlavou."

MN: „Mne sa táto postava hrá veľmi dobre, lebo zodpovedá môjmu veku a tomu, ako sa cítim. Vernon Gersh je človek, ktorý rozmýšľa racionálne, má prehľad vo svojom živote, ale dokáže aj uletieť. Tiež sa riadi nejakými citmi, verí v lásku. A v tú verím aj ja. Napriek tomu som v živote, myslím, dosť racionálny človek."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš