trojmesačného pobytu v Amerike jednej zo študentiek Právnickej fakulty Trnavskej univerzity, Kataríny Tekáčovej zo Spišskej Novej Vsi. V júni odišla do Ameriky na letnú brigádu, zdokonaliť sa v jazyku a prežiť menšiu dovolenku. Pred odletom, ani len netušila, že počas 5 týždňov zažije dva hurikány Charlye a Frances, z toho jeden priamo v oku hurikánu a prichádzajúci tretí hurikán Ivan, jej takmer znemožnil návrat domov. Ale všetko poporiadku.
"Jedna agentúra mi sprostredkovala stretnutie s americkými zamestnávateľmi priamo v Bratislave, kde si všetci študenti - brigádnici mohli vybrať. Nevedela som čo budem robiť, ale vedela som, že chcem ísť na Floridu. Tam ponúkali prácu väčšinou obrovské zábavné parky, tak som si jeden z nich vybrala. Bol to Seeworld v Orlande, v rozprávkovom meste zábavných parkov, ako ho tam nazývajú. O príchode prvého hurikánu Charlye sa vedelo, ale predpoklad bol, že dorazí na pobrežie do Tampy, kde sa stočí a pôjde ďalej na sever. V deň keď mal prísť, išli sme ako obyčajne do práce. Bolo síce pokojné ráno, nikde ani obláčika, ale veľké ticho. Inokedy hlučné mesto sa zmenilo na nepoznanie. Všetko jednoducho stíchlo. Pracovali sme asi dve hodiny, keď tu zrazu okolo deviatej zaznel poplach, pretože Charlye sa náhle stočil a prichádza rovno do Orlanda. Veľmi sme sa preľakli. Bežali sme do apartmánov, kde sme boli ubytovaní. Niektorí čo nemali zásoby jedla išli ešte nakúpiť. Doprava v meste sa na poludnie zastavila, obchody ostali zatvorené. Spolupracovníci nám povedali, aby sme sa schovali do kúpelne, ktorá je bezpečná, lebo v nej nie sú okná. V apartmáne sme boli viacerí, báli sme sa ostávať sami. Niektorí si z toho robili srandu, ale väčšina sa bála, vrátane mňa. O siedmej večer začalo pršať a strhol sa vietor, ktorý o deviatej zosilnej. Pozerali sme televíziu, kde hlásili, kedy hurikán dorazí. Bolo to vypočítané veľmi presne, okolo jedenástej prišiel. Stromy sa kmásali vo vetre a vypadol prúd. Mali sme so sebou svietiace trubičky, ktoré nám dali pred odchodom z parku. Prepadol ma strach. Spolu s priateľom a kamarátkou sme išli do kúpelne a čakali čo príde. Mali sme pocit, že nám každú chvíľu ten prudký vietor vybije dvere a odnesie strechu. Našťastie sa nič nestalo. Akoby zázrakom náš apartmán, ako jediný z celej budovy zostal neporušený. Všetko naokolo bolo zničené. Dokonca aj v susednom apartmáne sa stretli dva prúdy, ktoré to tam poriadne vymietli. Rozbili okná, vybili dvere, niektorých dokonca črepiny z vyrazených okien zranili. Mala som vtedy zvláštny pocit, že nás niekto ochraňuje. Neskôr sme sa dozvedeli, že sme boli priamo v oku hurikána," spomína na 20 minút najväčšieho strachu vo svojom živote Katka. Práve toľko totiž hurikán trval. Zničil množstvo domov a niektorí jej spolupracovníci z praku ostali bez strechy nad hlavou. Bral všetko čo mu prišlo do cesty. Neskôr utíchol, po bokoch však niesol ešte aj tornáda. Akoby zázrakom tú časť mesta, v ktorej bola Katkina ubytovňa, obišli.
Keď sa po dvoch týždňoch v správach dozvedela, že prichádza ďalší hurikán Frances, nechcela tomu uveriť. Ako prvé sa jej do očí vtisli slzy. Strach bol o to väčší, že Frances mal doraziť priamo do Orlanda. To už nebola sranda. Nechcela to už viacej zažiť. Tentoraz sa však ľudia pripravovali už týždeň vopred. "Barikádovali domy, lepili okná, nevychádzali von. Hurikán prichádzal z Bahám, kde narobil mnoho škôd, kým sa však dostal k nám, bola z neho viac menej veľká tropická búrka. Od piatku sme sedeli v apartmáne a čakali. Na uliciach bol pokoj. Hurikán dorazil až v sobotu v noci, keďže bol obrovský, bol aj veľmi pomalý. Trval neuveriteľných 20 hodín. No bol miernejší ako Charlye, doniesol so sebou iba mnoho vody, keďže vkuse pršalo a fúkal vietor," približuje Katka, ktorej odchod domov skoro zmaril aj tretí hurikán Ivan.
Keďže z Orlanda odlietala 12. septembra, deň predtým, keď mal Ivan prísť. "Letiská sa tam pre hurikánmi uzatvárajú aj niekoľko dní vopred, ale mali sme šťastie a odleteli sme. Bola to moja prvá návšteva v Amerike. Rada by som sa tam ešte vrátila. Je to pre mňa obrovská skúsenosť, nehovoriac o tom, že som sa zdokonalila v jazyku, v ktorom som, úprimne povedané, nebola najlepšia. Na prácu v reštaurácii zábavného parku som si nesťažovala a prežila som krásne leto. Až na tie hurikány, ktoré podľa miestnych obyvateľov v Orlande neboli už 15 rokov," dodáva Katka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
