Levočskej dirigentke sa darí s rešpektom "dirigovať" i mužov
Niektorí tomu hovoria zbláznená do hudby, iní - talentovaná a ambiciózna. Ťažko povedať, ktorý z týchto prívlastkov charakterizuje viac levočskú
Daniela Dubivská
Externý prispievateľ
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
hudobníčku a dirigentku speváckeho zboru Chorus Minor Máriu Kamenickú, ktorá je v súčasnosti i učiteľkou ZUŠ v Levoči. Hudba ju sprevádza celý život. Všetko to začalo klavírom, neskôr sa smelo postavila do čela speváckeho zboru. Do dnešného dňa ho vedie a spolu s kolektívom nadšencov sa teší každému menšiemu i väčšiemu úspechu.
"Vždy som rada hrala na klavíri, ale aj spievala. A za to, že dnes dirigujem, vďačím svojmu oteckovi, pretože už ako malá školáčka som k nemu chodievala do spevokolu. Na pedagogickej škole som sa ocitla ako speváčka v zbore tiež a práve táto hudba mi dávala vždy viac ako tóny klavíra," spomína M. Kamenická.
Náhoda chcela, aby sa časom dostala na post dirigentky zboru Chorus Minor. Jedného dňa ju istý kňaz požiadal, aby viedla mládežnícky spevácky zbor. "Skúsila som to a trvalo zhruba tri roky, kým sa z tohto zboru stalo hudobné teleso. Neskôr sa mládežnícky zbor rozpadol a založili sme komorný, pozostávajúci z deviatich členov, neskôr ich bolo pätnásť," dodáva.
Postupne sa menil aj repertoár speváckeho zboru a k piesňam cirkevným pribudli i svetské, s ktorými sa začal Chorus Minor prezentovať na verejnosti. Dnes má 22 členov. Keďže sa začal predstavovať širšiemu publiku, potreboval svoje pomenovanie. Tak vznikol názov Chorus Minor, čo značí zbor malý. A keďže svetom dirigentských paličiek vládnu zväčša muži, žena je v tomto hudobnom priestore opäť čímsi ojedinelým. "Pripadala som si zvláštne, keď som stála odrazu na čele zboru, kde polovicu tvoria muži, ale napodiv, rešpektovali ma a ja som s hrdosťou prijala fakt, že predsa len aj my, ženy, dokážeme mužov "dirigovať" (smiech).
Ktosi by povedal je tam toho, mávať rukami či paličkou. Ale dirigentská prax, a to vie aj M. Kamenická, hovorí niečo iné. "Ja dirigujem zväčša rukami. Pri novej skladbe ukazuje ruka dobu, rytmus, tempo, neskôr, keď je skladba intonačne vyzretá, ruka má už oveľa viac práce, pretože gesto ukazuje výraz skladby. Vtedy je veľmi dôležité, ako tou rukou kývnem," vysvetľuje dirigentka.
Pri dirigovaní je podľa nej veľmi dôležitou súčasťou rúk i mimika tváre zvraštenie obočia, úsmev alebo pantomimická figúra, ktorá dokáže väčšie zázraky ako samotná ruka. Kým náročnejšia skladba zaznie pred publikom, jej nácvik trvá dva aj tri mesiace. A ako to vyzerá, keď sa ide na pódium naostro? "Priznám sa, ja som trémistka a spočiatku mi to narobilo veľké problémy. Triasli sa mi totiž ruky a veľakrát sa moji speváci smiali, že nevedia, či im naznačujem tremolo alebo je to prejav mojej trémy," hovorí.
Dnes sa môže Chorus Minor pochváliť CD-čkom s devätnástimi skladbami. Nájdete na ňom Ave Mariu, slovenské koledy, ruský ľudový nápev či sakrálne ladené skladby, gospel a spirituály. Zvláštne postavenie má medzi nimi skladba, šitá na mieru tohto zboru od hudobného skladateľa Víťazoslava Kubičku s textom už zosnulého levočského básnika Pavla Suržina nazvaná Levoča. "Pre miešaný zbor ju upravil Ladislav Lisovszki a je to skladba, ktorá sa stala takou hymnou Levoče," dodáva M. Kamenická.
Práve vydanie tohto CD považuje za jeden z najväčších úspechov. K tým ďalším patrí úspech na koncertoch v zahraničí, konkrétne v Poľsku, ale aj Česku, postup do Strieborného pásma v Námestove a zatiaľ najväčším je Medzinárodný festival vianočnej a adventnej Praha 2003, kde sa stali víťazmi v Zlatom pásme. Publikum Chorus Minor oceňuje najmä ich spontánne ladené, dynamické spirituály spojené s tlieskaním a lúskaním. A ako inak, pri koncertoch sa stávajú aj malé "hudobnícke" nehody. Na niektoré z nich ostali M Kamenickej trvalé spomienky. "V Námestove nám jedna sólistka v časti, kde sa pridávajú hlasy, skočila s hlasom tam, kde nemala. V Prahe zas jeden náš sólista začal spievať part iného sólistu. Všetko ale dobre dopadlo, vynašiel sa a stal sa tvorcom novej časti tejto skladby (smiech)."
Dirigentská palička vie aj zradiť. V prípade, že speváci nie sú sústredení a nepostrehnú zmenu v geste dirigenta. Máriu Kamenickú však ruky nezrádzajú. Naopak, dávajú jej istotu podobne, ako koža dirigentky a hudobníčky. Tá jej, zdá sa, sadla na mieru. Posledný úspešný koncert Chorus Minor zaznel v Levoči iba pred niekoľkými dňami, v rámci ukončenia kultúrneho festivalu Dni Majstra Pavla v Levoči.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš