hruď, chrbát, ruky, nohy a ako sa nám priznal, dokonca aj "prirodzenie".
Zaujímavejší ako samotné tetovania je príbeh, ako sa k nim 54-ročný Šuňavčan dopracoval. Vyše dvadsať päť rokov totiž strávil zavretý za mrežami v rôznych nápravno-výchovných ústavoch po celom bývalom Československu. "Presne je to 25 rokov, šesť mesiacov a 18 dní," upresnil informáciu bývalý väzeň.
Vôbec prvé tetovanie si nechal urobiť v Ostravskej "base" zvanej "Krajzák". Tu ako osemnásťročný sedel za ublíženie na zdraví. "Pustili ma vtedy na amnestiu. Ktoré tetovanie bolo prvé, to vám už nepoviem, lebo si naň nepamätám. Ale poviem vám, za ktoré tetovanie ma zavreli do basy. Tu na ruke som si nechal urobiť hákový kríž a na pleciach máme vytetované výložky, kde boli tiež kedysi malé hákové kríže. Pod nimi je nápis, ktorý v preklade znamená: Smrť všetkým červeným komunistom. Dostal som za to 15 mesiacov," priznal sa Šuňavčan.
Ako rokmi pribúdali zápisy v trestnom registri, tak pribúdali aj tetovania na tele M. Martona. Najviac si ich nechal urobiť v leopoldovskej väznici. V nej sa ocitol za ozbrojený útek z prešovskej basy. "Z Prešova sme ušli presne na Štedrý večer. Dostal som za to desať rokov. V Leopoldove bolo za mojich čias 3 500 väzňov a z nich bolo asi 3 000 potetovaných. Takže som sa nechal potetovať aj ja. Tetovalo sa tušom a ihlou. Ak ste chceli farebné tetovanie museli ste si zohnať buď temperové farby, alebo čínsky tuš. Nemohli to byť hocijaké tempery. Iba takzvané "tempery G". Tie veľmi dobre držia farbu. Pozrite sa mám ju dodnes. Všetko nám nosili "bachari". "Bachari" však nemohli vedieť, že máte nové tetovanie. Keby to zistili, hneď by ste išli do "diery" (stroho zariadená cela, samotka - poznámka redakcie). Preto keď som si nechal potetovať krk, nosil som okolo neho obväz, aby som ho skryl. "Bacharovi" som povedal, že som chorý. Raz ma ale "načapali"," zaspomínal na časy strávené v najznámejšej slovenskej väznici M. Marton.
Medzi najčastejšie motívy tetovaní na Martonovom tele patria nahé ženy. Dôvod prečo si ich Šuňavčan dával tetovať je prostý. "Viete, keď ste zavretý, po ničom inom netúžite, len po ženách. O tých snívate celý čas. Preto som si nechal niekoľko vytetovať. Veď sme chlapi, nie?" vysvetľuje bývalý recidivista.
Na krku má zobrazené hrozivé nápisy napríklad "Diabol je môj pán". Od trupu až ku pätám má zasa vytetované heslá: "Po mne nech príde potopa" a "Zločin je mojím remeslom". Nič z toho vraj nemyslel smrteľne vážne. "Viete ja som veriaci človek. Tie nápisy to sú len také pi......y. Ani som poriadne nevedel, prečo si ich tam dávam. Sedel som síce celý život, ale nikoho som nezamordoval, ani lúpežne neprepadol," dušuje sa vyziablo vyzerajúci muž.
O tetovaní ma svojom "prirodzení" veľmi hovoriť nechce. Napokon nám však prezradil, že má na ňom zobrazeného trpaslíka. Ten má podľa neho rôzne veľkosti a vytetoval si ho úplne sám.
Šuňavčan priznáva, že kvôli tetovaniu sa ho zľakol už nejeden človek. Strach ale cítil do chvíle, kým sa nepresvedčil, že nemá dve "ľavé ruky" a vie aj robiť. "Pripúšťam, že prvý dojem nie je moc dobrý. Ale keď sa človek ukáže, že niečo vie a je za ním vidieť kvalitnú robotu, pohľad ľudí sa zmení," myslí si M. Marton.
Posledných desať rokov už na telo Šuňavčana nové kresby nepribúdajú. Na slobode je osem rokov a snaží sa živiť poctivou prácou. Na tetovanie preto nemyslí. Za to však tetuje druhých. Najmä chlapcov zo Šuňavy a okolia. Nedávno jednému vytetoval ihlami na rameno Krista. Vraj sa mu celkom podaril. So svojím životom na slobode je spokojný. "Aj keď je ťažká doba snažím sa nájsť si vždy nejakú prácu. Najčastejšie murárčim, alebo pomáham tu v dedine tomu, kto ma zavolá. Našinci sa ma neboja. Vedia, kto som a čo mám za sebou. Akurát ma troška trápia pľúca," dozvedeli sme sa na záver.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
