horskej cyklistike ani nechyroval. Lákadlá príťažlivého adrenalínového športu však ticho čakali na svoju príležitosť.
"Keď som si kúpil prvý horský bicykel, jednoduchý, za pár tisíc, ani som netušil, čo všetko to bude pre mňa v budúcnosti znamenať. V tom čase som robil dídžeja a viedol som pomerene rušný život. Bolo toho veľa, nočný svet a celé dianie okolo. Aj moja váha bola v tom čase trošku iná, mal som okolo 112 kíl a to sa mi nepáčilo," s úsmevom priznáva J. Krulčik.
Bicykel mal byť prostriedkom na zmenu životného štýlu. Zo všetkých možností, ktoré cyklistika ponúka si rodák z Toporca vybral cross-country štýl. Len čo si vyskúšal prvé kilometre v horskom teréne, hneď vedel, že cesta späť je už zarúbaná. "V prírode som objavil iné čaro, dovtedy nepoznané. Postupne som spoznával nové krásy, otvárali sa mi nové obzory. Uvedomil som si, že je to omnoho krajšie ako svet šoubiznisu. Možno to bolo tým kontrastom, možno som už jednoducho potreboval pokoj. Rozhodol som sa, že za mixážny pult sa už nevrátim, že čaro prírody a čas, ktorý v nej môžem stráviť nevymením za nič," vyznáva sa mladý muž.
Cross-country mu ponúklo úplne nový, neopakovateľný pohľad na svet. Ten pohľad mu učaroval a presvedčil ho, že sa rozhodol správne. "Pri horskej cyklistike človek môže vidieť veľa za pomerne krátky čas. V každom ročnom období je čo obdivovať - množstvo fantastických vôní, množstvo dejov a javov, ktoré môžete sledovať. Človek je ako vo filme, kde je zároveň hercom, režisérom aj divákom. Ten film sa odohráva okolo vás, s vami a vo vás, a keď to precítite, ťažko sa toho vzdáte," tvrdí J. Krulčik.
Horská cyklistika sa stala súčasťou jeho života. Len čo chytí do rúk bicykel, všetko zrazu plynie v jednotnom krúživom rytme pedálov a kolies. V jednom celku sa snúbi prepracovaná dômyselná technická jazda s adrenalínovými zjazdmi a výjazdmi, keď sa vôkol mihajú lesy i lúky a kolesá sa strácajú medzi kamením a výmoľmi. Uprostred všetkého je človek dobrovoľne odsúdený blúdiť sám po cestách i necestách. "Je to individuálny šport a aj preto som to začal robiť. Keď potrebujem relax, takto utekám pred realitou do sveta ticha, pokoja a krásy," presvedčivo rozpráva J. Krulčik.
Tisícky ročne najazdených kilometrov sa však dajú úspešne zvládnuť len vďaka zanieteniu a tvrdej drine. Odmenou za fyzickú námahu sú nevšedné pohľady na nádherné scenérie na Slovensku, v Čechách i v Poľsku. "Z tých zhruba šesťtisíc kilometrov, ktoré ročne nabeháme, jazdíme prevažne poľský terén. Poliaci majú fantastické terény vo veľmi dobrom stave. U nás sú necesty naozaj necesty, ale v Poľsku je to excelentné," hodnotí svoje skúsenosti amatérsky cyklista.
Nikoho určite neprekvapilo, keď okrem domácich zákutí zatúžil spoznať aj trate ďaleko za morom a na vlastnej koži si vyskúšať prestížne preteky Trans Rockies v Kanade. Stačilo vytvoriť súťažnú dvojicu a venovať "pár drobných" na štartovné a kanadská divočina bola na dosah. Partner sa našiel, prácne sa podarilo získať i víza a našetriť päťsto kanadských dolárov ako zálohu na štartovné. "Mali to byť naše prvé preteky v zahraničí. Spolu s Ivom Kormaníkom zo Starej Ľubovne sme sa na ne poctivo pripravovali. Už aj predtým sme spolu absolvovali zopár domácich pretekov, ale chceli sme si vyskúšať aj ťažký kanadský terén a aspoň sa pokúsiť úspešne ho zdolať. Trans Rockies sú preteky, ktoré sa jazdia vyslovene vo dvojiciach. Ide sa naprieč kanadskou divočinou, pralesom, nedotknutou prírodou, kde sa môže všeličo prihodiť. Pretekári musia byť po celý čas spolu, aby si v prípade potreby dokázali pomôcť a aj cieľom musia prejsť spoločne," priblížil J. Krulčik atmosféru slávneho kanadského maratónu.
Dvojici Podtatrancov však Šťastena nepriala. Stačil okamih a sen o Kanade sa rozplynul ako hmla nad tatranskými štítmi. Kvôli jednému nešťastnému pádu z bicykla. "Bol to úplne zbytočný pád, ktorým som si však dal Kanadu do hrobu. Nechal som sa vyviesť z miery vodičom, ktorý na mňa v prudkej zákrute začal arogantne trúbiť. Otočil som sa a zabudol som na to, že som na bicykli a ešte k tomu v zákrute. Keď som si to uvedomil a obzrel sa pred seba, videl som už len zvodidlá. Skončilo to zlomeninou kľúčnej kosti a narazenými rebrami. Po tomto zranení jednoducho už nebolo možné pripraviť sa na tak ťažký pretek, akým Trans Rockies Canada je. Je mi to veľmi, veľmi ľúto, najmä kvôli Ivovi, ktorý sa pripravoval snáď poctivejšie ako ja. Tiež ho to mrzelo, ale zobral to chlapsky a športovo. Mňa to však natoľko zlomilo v mysli, že na celú sezónu som zanevrel na bicykel. Až teraz v septembri som opäť začal nanovo jazdiť," uzavrel J. Krulčik.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
