katastrofálna. Pani Katke totiž po odpočítaní nevyhnutných nákladov ostáva na celý mesiac na stravu viac ako dvesto korún.
K. Minďárová mala už od útleho detstva kvôli vrodenej chorobe problém spoločensky uplatniť sa. Po absolvovaní vtedajšej osobitnej školy síce pár mesiacov pracovala v miestnej fabrike, jej zdravotný stav sa zhoršoval preto nasledoval invalidný dôchodok. Rokmi pribudli silné epileptické záchvaty. Zvrat k horšiemu v neveselom živote tejto Smolníčanky nastal v roku 2000, keď jej Sociálna poisťovňa doručila rozhodnutie. Posudková komisia v ňom rozhodla o tom, že nie je invalidná. "Podľa ustanovenia paragrafu 29 odstavec 3 zákona číslo 100/1988 ste čiastočne invalidná," znie reč zákonov, ktorá obrátila pani Kataríne život na ruby.
Kým žili Katkini rodičia, finančná situácia bola ako- tak únosná. V roku 1999 zomrela matka, krátko na to aj otec. Katka ostala na svete sama s dôchodkom, ktorý predstavoval necelé dve tisícky. Samozrejme ,z tejto sumy nemohla utiahnuť byt, zamestnať sa kvôli zdravotnému stavu neprichádzalo do úvahy. Márne sa odvolávala, Sociálna poisťovňa trvala na svojom pôvodnom rozhodnutí.
Pani Katarína sa musela bytu vzdať a putovala do Domu opatrovateľskej služby vo Smolníku (DOS). Dnes jej ekonomická situácia vyzerá takto: Jej jediným príjmom je dôchodok vo výške 1 947 korún, 340 korún jej dopláca Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi ako príplatok na bývanie. Za bývanie v DOS platí 940 korún, 480 korún platí za elektrickú energiu. Do päťsto korún minie mesačne na lieky. Raz do týždňa sa musí hlásiť na úrade práce v Gelnici, cesta ju mesačne vyjde asi na 140 korún. Na stravu a nevyhnuté životné potreby jej teda ostávajú viac ako dve stovky. Pani Katarína má dvoch bratov, tí však o ňu nejavia záujem. Okrem toho mala aj sestru, prednedávnom však ako 43-ročná prehrala boj so zákernou chorobou. Keď nám Katka o nej rozpráva, z očí jej tečú slzy. "Sestra sa o mňa starala," hovorí a vzápätí ukazuje odvolania adresované Sociálnej poisťovne, ktoré koncipovala práve nebohá sestra.
Ako teda vyžije pani Katarína z tak mála? Z jej rečí vyplýva, že jej pomôžu ľudia okolo, je teda odkázaná na milodary. Prednedávnom jej jednorazovú sociálnu finančnú výpomoc poskytol obecný úrad. Miestny farár jej zase prispel na lieky. Svoju tetu nenechajú v tomto životnom marazme ani dve netere, dcéry nebohej sestry. Kataríne pomáha ako môže aj miestny zväz zdravotne postihnutých, ktorého je členka. Práve predsedníčka Mária Širillová, ako nám povedala, absolvuje s ňou vyšetrenia u jednotlivých lekárov. "Chceme docieliť, aby Katke priznali celý invalidný dôchodok, aby mohla konečne dôstojne žiť. Štát určite neskrachuje, ak Katke ku terajšiemu dôchodku pridajú dvetisíc korún. Katka si nemôže kúpiť ovocie či zeleninu, celý mesiac žije hlavne zo sáčkových polievok. Schudla, vypadali jej vlasy, zhoršil sa jej zdravotný stav, dokonca sa pridružili depresie. Boli sme na vyšetreniach u neurológa, psychiatra, psychológa, žiaden lekár je nedá odporúčanie pracovať," povedala nám M. Širillová. Pre ilustráciu, Katarína má takmer každý deň epileptický záchvat, minul víkend dokonca "absolvovala" štyri.
Ako vyplynulo z nášho rozhovoru s Katarínou, je silne veriaci človek, snaží sa nezúfať a v žiadnom prípade nezanevrela na Boha. Jej koníčkom sú ručné práce, číta veľa kníh s náboženskou tématikou a jej veľkým snom je stretnúť sa so speváckym idolom Otom Weiterom. Ak by mala nejakú tú korunu nazvyš, rada by si kúpila priadze na háčkovanie, nejaké knihy, pretože je odkázaná iba na miestnu knižnicu. Najviac však túži po rádiu, pretože terajšie jej už dosluhuje.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
