Cervantesa de Saavedru. Režisérskej taktovky sa ujal pre DAD už dobre známy Martinčan Matúš Oľha.
„Moja spolupráca s týmto divadlom začala v roku 1996. S nejakou výnimkou tu prakticky už ôsmy rok režírujem každú sezónu jednu hru. Zväčša sme robili adaptácie ruskej a slovenskej literárnej klasiky. Je mi cťou, že sa môžem vracať do tohto divadla," povedal Matúš Oľha (na snímke).
Táto dlhodobá spolupráca je preňho inšpirujúca z viacerých dôvodov. „DAD je hádam posledné divadlo, kde existuje akýsi ostrov tvorivej práce. Možno je to aj preto, že jeho členovia nie sú rozptyľovaní mediálnymi ponukami. Napriek istej skromnosti, v ktorej toto divadlo funguje, zachovali si zmysel pre kolektívnosť umenia, čo je podľa mňa základ úspešnej spolupráce. A je tu aj iný vzťah k herectvu ako pri slovenskej škole, hlavne v emocionalite a osobnostnejšom prístupe k postave. To sú veci, na ktoré sa každý rok teším, keď sem prichádzam. Nehovoriac o neformálnej pracovnej atmosfére."
Naposledy uviedlo Oľhovu rozprávku Petra Pana v júni Divadlo Andreja Bagara v Nitre. V DAD sa režijne podpísal pod historickú hru Karola Horáka Adolf Ivanovič Dobrjanskij.
Pri adaptácii prozaických textov si režisér pochvaľuje voľnejší pohyb. „Keď zaujme téma, už si viete prispôsobiť isté veci na ľudí v súbore a na divadelnú poetiku."
Dona Quijotta považuje za veľkú svetovú klasiku. Je to človek, ktorý podľahol istej ilúzii o sebe, o svete, a ktorý so svojimi ušľachtilými ideami vychádza na smiech. „Myslím si, že je to téma, ktorá funguje vo všetkých časoch a mnohí sa tak môžu aj dnes cítiť."
Na otázku, čo je prioritné pri jeho režisérskej práci, odpovedal, že stavia na dobrom súbore, pripravenom na experimenty. „V zmysle otvorenosti mám rád projekty, ktoré nestavajú iba na presných vybudovaných charakteroch, ale kde ide skôr o myšlienku."
Autorom projektu diel svetovej klasiky v DAD je dramaturg Vasiľ Turok, ktorý je zároveň aj dramatizátorom predlohy. Svojím autorským vkladom oživil zvieratá - Quijottovho koňa a osla jeho sluhu. Sú komentátormi a glosátormi konania ich pánov, čím vzniká podľa režiséra zaujímavý zvieraco-ľudský dialóg a pohľad na tento svet. „Sú to 'persóny' so súčasným jazykom. Pointou je, že zvieratá ľuďom rozumejú, ale ľudia im nie. Vyvstáva nevyslovená otázka, kto je teda múdrejší. Možno je to polemika so Cervantesom," povedal V. Turok.
V inscenácii by sa malo predstaviť desať hercov činohry. Hlavnú postavu stvárni Jozef Tkáč, jeho sluhu Ľuboš Mindoš, koňa Žeňa Libezňuk a osla Sergej Hudák. Scénografiu má na starosti Jozef Ciller a hudbu Róbert Mankovecký. Premiéra sa uskutoční 15. októbra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
